Aj preto boli Maďari žijúci na Slovensku na niečo podobné pripravení aj u nás. Už 18. novembra založili v Šali nad Váhom Maďarskú nezávislú iniciatívu a za jej prvých hovorcov zvolili Lászlóa Nagya a Károlya Tótha.
Verejnosť proti násiliu vznikla o deň neskôr a MNI tam delegovala svojho podpredsedu Lászlóa Szigetiho a zástupcu Lajosa Grendela. Szigeti sa podieľal na všetkých zásadných rozhodnutiach Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu.
Dnešný poslanec SMK Lázsló Nagy spomína: "Prežívali sme pocity uvoľnenia, ale zároveň aj úzkosti, čo bude ďalej."
V maďarskej menšine sa ihneď vytvorili tri prúdy.
Jeden prúd reprezentovali ľudia, ktorí mali blízko k disentu. Okrem Nagya do neho patrili Lájos Grendel, László Szigeti, Nora Sándor, László Barak či Oskar Villági.
Druhým prúdom boli vysokoškolskí študenti, medzi ktorými bol napríklad súčasný štátny tajomník ministerstva kultúry József Berényi.
Tretí prúd reprezentovali maďarskí reformní komunisti odstavení po roku 1968.
Osobitnou postavou bol Miklós Duray ako najvýraznejší disident maďarského pôvodu. Nagy o ňom povedal: "Jeho vplyv bol pred rokom 1989 bezpochyby veľmi významný. Predstavoval vzor občianskej neposlušnosti a v časoch totality sa stal prakticky takmer idolom."
Duray neskôr založil Spolužitie, ale hybnou silou revolučných dní na južnom Slovensku bola Maďarská nezávislá iniciatíva, ktorá úzko spolupracovala s Verejnosťou proti násiliu.
"Vtedy sa hovorilo, že čo je VPN na Slovensku, to je MNI na južnom území," spomína Nagy.
MNI sa spolu s VPN pravidelne zúčastňovala aj rokovaní na najvyššej úrovni - s vtedajšou vládou a predstaviteľmi parlamentu - kde mali významnú úlohu Grendel a Szigeti. Spoluprácu slovenskej a maďarskej revolučnej politickej elity zavŕšila spoločná kandidátka VPN a MNI do prvých slobodných parlamentných volieb.
