Dialógy za okrúhlym stolom sa odohrávali v bratislavskom televíznom štúdiu 2 v Mlynskej doline. Na fotografii zľava Vladimír Ondruš, Milan Kňažko, Zuzana Mistríková, Ján Budaj a Miroslav Kusý.
Režisér František Palonder, jeden z bývalých členov organizačného výboru v slovenskej televízii, hovorí o novembrovej atmosfére, že "ľudia už tušili, že niečo sa hýbe, ale 99 percent ľudí bolo opatrných". On sám podpísal medzi prvými výzvu v Umeleckej besede.
O komunikácii vnútri STV hovorí, že bola veľmi náročná, lebo každé poschodie a každá redakcia bola vlastne jedna komunistická bunka.
Pavol Rusko - vtedajší predseda SZM (Socialistický zväz mládeže) v televízii - oslavoval večer 17. novembra narodeniny manželky svojho priateľa a podpredsedu SZM Vaša Miku (dnešný Generálny riaditeľ Rádia Expres).
Keď sa na druhý deň zobudil, išiel vraj Rusko pred Národné divadlo, kde sa neformálne stretávali prvé skupinky ľudí. "Veľa vecí sa vtedy lámalo, ako keď idete po ľade, a zrazu zistíte, že unesie nielen krôčiky, ale aj poriadny dupot," povedal. Václav Mika dnes tiež hovorí o Novembri '89 ako o stále silnej, emotívnej spomienke: "Biznis neskôr ukázal, že život je tvrdší."
Na pondelok ráno 20. novembra zvolal Rusko rokovanie výboru SZM, z ktorej sa po príchode niekoľkých "revolucionárov" a po odchode niekoľkých "milicionárov" stala schôdza organizačného výboru.
V pondelok večer sa Palonder stretol s dnešným "reportérom" STV Eugenom Kordom, navštívili Ruska a u neho doma spísali výzvu. Bežali s ňou na VŠMU, prepísali ju, vytlačili letáčiky, ktoré ráno rozdávali pred budovou televízie. "Jedni sa tvárili, že nás nevidia, niektorí si to prečítali, ale vzápätí aj odhodili, aby na nich nemali odtlačky prstov," tvrdí Palonder.
Prvé týždne boli hektické, spomína Palonder, ktorý sám prechádzal rýchlokurzom revolucionára. Podchvíľou boli vydávané falošné výzvy, zovšadiaľ prichádzali poplašné správy. Na základe jednej z nich sa raz v noci vydali do krematória, kde mali vraj eštébáci páliť dokumenty. Zobudili vrátnika, ale, samozrejme, nikoho nikde nenašli.
V tom čase ešte pripúšťali akýkoľvek vývoj, aktivisti dostávali výhražne telefonáty, aby si dávali pozor na deti. Tí, čo nemali odvahu, vyčkávali.
Mestský výbor KSS v Bratislave nazval ešte začiatkom decembra situáciu "nekontrolovateľnou", rátal "mŕtvych" na infarkt, nervovo zrútených, hospitalizovaných členov strany. Podľa neformálneho zápisu sa medzi členmi strany šírila panika. Odsudzovali vlastné "protekčné deti" - novinárov a študentov - že sa k nim obrátili chrbtom.
Rusko si spomína, že už v utorok sa v televízii dopracovali k požiadavke zrušiť ústavný článok o vedúcej úlohe strany. Sám moderoval prvý míting v televízii. "Nechcem sa glorifikovať, ale cítil som, že treba niečo robiť. Náhoda vygenerovala práve mňa."
Palonder si zas spomína na silný zážitok, keď sa na vtedajšieho riaditeľa televízie Jaroslava Hlinického obrátili s výzvou: "Dokedy sa budeme vždy vyhovárať na niekoho nad nami, keď je jasné, že nás len diskreditujú. Urobme niečo sami za seba! Súdruh riaditeľ, ak sa vám za to niečo stane, postavíme sa aj za vás."
Štúdio Dialóg bolo v Bratislave zaradené do vysielania už 26. novembra, teda skôr ako podobné programy v pražskej televízii. Na skoré "otvorenie obrazovky" je dnes paradoxne hrdý aj vtedajší riaditeľ Hlinický.
V zákulisí sa však odohrával boj. "Keď bola zostavená prvá vláda zo samých komunistov, prerušili sme vysielanie a dali sme titulok, že pracovníci STV nesúhlasia so zložením vlády. Rakúska ORF monitorovala naše vysielanie, okamžite za nami prišli a pozvali nás do Viedne. Vo dverách štúdia sme sa stretli s Formanom," spomína hrdo Palonder.
Televíziu niekoľko mesiacov riadila Programová rada. Boli v nej šiesti členovia bývalého vedenia a šiesti členovia organizačného výboru, v ktorom bol okrem Ruska a Palondera aj Václav Mika, Maroš Harenčár, Ľubo Sirota a Elena Kotová. Vedenie bolo v defenzíve, ale Rusko dodáva, že Hlinický sa správal férovo, a "na čom sme sa dohodli, to platilo".
Pri boji o spravodajstvo však dochádzalo k vážnym konfrontáciám.
"Nič nebolo len čierno-biele, nik z nás vtedy nemohol vedieť, ako to celé dopadne," povedal moderátor Štefan Nižňanský, ktorý moderoval hlavné večerné správy v Prahe od 20. - 27. novembra 1989. Ešte vo štvrtok 23. novembra sa vraj uvažovalo aj o vyhlásení výnimočného stavu. "Už mi aj odkázali, že budem noviny večer možno moderovať v uniforme - ako dôstojník v zálohe. Podliehal by som vojenskej cenzúre so všetkými dôsledkami."
Nižňanský si myslí, že si svoje novinárske i ľudské svedomie zachoval. "Asi nie náhodou ma po návrate z Prahy zvolili v Bratislave po odvolaní dovtedajšieho vedenia spravodajstva v decembri za zástupcu šéfredaktora Hlavnej redakcie Televíznych novín.
Rusko pripomenul aj zoznam asi 32 spravodajcov, ktorých v januári preradili inam. "Niektorým sa aj ukrivdilo, ale bolo treba odblokovať snahy o manipuláciu." Na zozname bolo aj vtedajšie novozvolené vedenie spravodajstva Ivan Farský a Štefan Nižňanský. "Mňa osobne sa to dotklo, už zopár dní predtým som sám podal výpoveď."
Po čase sa karta obrátila, viacerí sa začali pýtať, kto a prečo je vlastne v organizačnom výbore. "Vy nič neznamenáte, hovorili nám," spomína Palonder a dodal, že im začali nadávať do "vápenkárov", zopár ľudí však skončilo dokonca aj v blázinci. Ľudia ako Rusko boli zas obviňovaní z toho, že kádrovali, hoci sami boli predtým straníci. "Ja som bol prostredím akceptovaný, lebo som mal v danom momente ťah na bránu," vysvetľuje Rusko.
František Palonder je stále presvedčený, že bez revolúcie v televízii by sa revolúcia z centra VPN dostávala len veľmi pomaly do regiónov.
Najprv sa ako kandidáti na riaditeľa objavili mená režiséra Vladimíra Strniska či Ladislava Chudíka, vo februári bol vymenovaný Roman Kaliský. Bývalého riaditeľa Hlinického "držali" v televízii ešte do apríla. Dnes je na dôchodku. K obdobiu pred 15 rokmi sa veľmi vracať nechcel, neskôr si však zaspomínal aj na roky strávené na Kolibe, ktorá sa pod jeho vedením otvorila aj umelcom ako Jakubisko, Lasica a Satinský. "Vyrobili sme festivalové filmy ako Tisícročná včela. Viete, čo to bolo robiť koprodukcie s Nemcami v osemdesiatych rokoch? Nemám zlé spomienky, necítim krivdu," povedal do telefónu. "Prečo by som bol zatrpknutý, zmeny sme očakávali, veď my sme ich chceli! Myslíte si, že my sme boli nadšení tým, že nás kvôli každej hlúposti volali na ÚV (KSČ)?"
