Nadčasová práca je v poslednom období horúcou témou. Zatiaľ čo sú nadčasy pre jedného spôsobom, ako si privyrobiť, pre druhého môžu znamenať iba záťaž. V rámci Európy patríme k tým pracovitejším - na Slovensku dnes priemerne každý desiaty zamestnanec odpracuje mesačne dva voľné dni naviac. Naše zákony stanovujú maximálnu prípustnú mieru nadčasov na 400 hodín za kalendárny rok. Je to veľa alebo málo?
Všetko záleží na spôsobe kompenzácie, alebo odmeny za prácu nadčas, ale aj na motivácii jednotlivca. "Ak je motívom nadčasovej práce vyšší zárobok, a práca človeka baví, nadčasy sa v rozumnej miere dajú zvládnuť bez väčších problémov," hovorí psychológ Ondrej Poláček. Odborníci však varujú pred prílišnou alebo dlhotrvajúcou záťažou - podľa štatistík sa pri dlhodobých nadčasoch zvyšuje riziko pracovných úrazov. Hygienici neodporúčajú nadčasovú prácu na rizikovom pracovisku, pretože tam je zvýšené ohrozenie zdravia. Ale ani na nerizikových pracoviskách to s nadčasmi netreba preháňať, pri veľkom poč- te hodín odpracovaných navyše sa totiž prirodzene znižuje aj efektivita práce zamestnanca.
Ľudia sú však väčšinou ochotní pracovať aj nad čas - počítajú však s primeranou odmenou. A práve o túto odmenu sa niekedy z nepozornosti alebo neznalosti sami pripravia. "Ak som podpísala pracovnú zmluvu s tým, že v nej mám "mzdu určenú s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas", dúfam, že to neznamená, že som sa vzdala preplatenia nadčasov?" pýta sa Alena Dušičková z Bratislavy.
Podľa odborníkov by žiadny rozumný zamestnávateľ nenavrhol zamestnancovi zmluvu, v ktorej by sa vopred vzdával finančnej odmeny. "Nie je možné, aby sa zamestnanec vopred vzdal svojej odmeny alebo náhradného voľ- na za prácu nadčas. Takýto právny úkon by bol neplatný," vysvet- ľuje Zlatica Balážová z odboru pracovnoprávnych vzťahov a ochrany práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Formulácia "mzda je určená s prihliadnutím na prípadnú prácu nad- čas" je však v poriadku a znamená niečo iné: prípadné nadčasy sú už v mzde zahrnuté.
"V súčasnosti platný a účinný Zákonník práce pripúšťa, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že vo výške mzdy bude už zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne 150 hodín ročne," hovorí právnik Lukáš Skurka. "V takomto prípade zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno."
"Ak je v zmluve spomínaná formulácia, malo by tiež byť uvedené, aká odmena patrí zamestnancovi za prácu v rozmedzí normálneho pracovného času a aká za prácu nadčas," upozorňuje Zlatica Balážová.
Mzda za nadčasovú prácu a prácu vo sviatok
* Podľa zákona patrí zamestnancovi za prácu nadčas dohodnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku
* Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok je najmenej 50 % priemerného zárobku zamestnanca. Na rovnaké zvýhodnenie má zamestnanec nárok aj vtedy, ak sviatok pripadne na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni.
* Ak zamestnanec nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho zvyčajný pracovný deň (ak mu mzda ušla pre sviatok), má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
* Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna - v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí
* Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie
