Máloktorý spisovateľ vzbudí už svojou prvotinou taký ohlas, že sa okamžite zaradí medzi vrcholné zjavy literatúry. Williamovi Goldingovi sa to jeho prvotinou Pán múch (Lord of Flies) podarilo.
Hoci Golding patrí ku generácii "rozhnevaných mladých mužov" 50. rokov, jeho impulzom na napísanie tejto knihy nebol hnev, ale skôr hlboký odpor voči predstave nepoškvrneného a neohrozeného mladého Brita, akú zakotvilo 19. storočie.
"Svetlovlasý chlapec sa pustil čo najnenápadnejšie smerom k vode. Chcel sa tváriť akoby nič a nedávať najavo, že ho tie reči nebavia, ale tučko sa ponáhľal za ním.
"Čo tu nie sú vôbec žiadni dospelí?
"Myslím, že nie."
Vyhlásil to so všetkou vážnosťou, ale potom si uvedomil, že sa vlastne uskutočnilo jeho dávne želanie, a radosť ho premohla. Urobil uprostred brázdy stojku a zaceril sa na tučka, ktorého videl hore nohami.
"Žiadni dospelí!"
Tento "občan, románopisec a učiteľ", ako sám o sebe často hovoril novinárom, sa narodil v roku 1911 v St. Columb Minor v anglickom Cornwalle. Študoval v Oxforde a v roku 1940 vstúpil do armády. Slúžil na krížnikoch, lodiach, ktoré lovili míny, a sám velil na torpédoborci. Mal možnosť vidieť najnebezpečnejšie vojenské akcie, zúčastnil sa aj na operácii proti slávnemu Bismarckovi, kde Angličania zlikvidovali celú nemeckú vojenskú flotilu. Tieto zážitky neskôr premietol do zobrazovania človeka v krajných situáciách.
Od konca vojny až do roku 1961 učil na Bishop Wordsworth's School v starobylom Salisbury. Každodenné stretávanie sa s dospievajúcimi chlapcami mu umožnilo spoznať ich duše so všetkým dobrým i temným, čo sa v nich nachádza. Svoje pedagogické skúsenosti dokonale využil v Bohovi múch. Po prenikavom úspechu tohto diela sa venuje len písaniu a v roku 1983 sa stáva nositeľom Nobelovej ceny.
Svoje romány William Golding nazýva "fables" - bájami, povesťami či mýtmi. A hlavne kniha Boh múch je podobenstvom, ktoré ako veľké antické tragédie vyjadruje základné ľudské city, najmä tie negatívne. Golding kladie závažné etické otázky, ale nemoralizuje. Akoby nanášal farby, všetko preháňa, zvýrazňuje, šokuje temnotou, personifikuje cnosti aj neresti.
Na začiatku sa príbeh Boha múch rozbieha takmer do robinsonovsky ladenej hry chlapcov na dospelých, ale fanfáry na oslavu víťaznej mladosti nikdy nezaznejú, naopak, počuť čoraz výraznejšie disharmónie, až sa z rozprávania vynorí otrasná vízia mladého človeka v rozklade. Čitateľ stráca nielen ružové okuliare, ale aj poslednú štipku nádeje.
Nad Britániou vybuchne atómová bomba, lietadlo, ktoré evakuuje obyvateľstvo, je niekde nad Pacifikom napadnuté a stroskotá. Skupinka chlapcov sa ocitá na ľudoprázdnom ostrove. Autor ukazuje mladých hrdinov v izolácii. Autorita dospelých, hoci imaginárna, sa počas deja objavuje ako čosi zo sveta, v ktorom sa možno spoľahnúť na zaužívané pravidlá a ktorý vyvoláva až nostalgické spomienky na príjemný a usporiadaný život. Chlapci sa pokúšajú vybudovať akúsi ideálnu spoločnosť, nezaťaženú svetom dospelých, ale napriek tomu postavenú na základoch a pravidlách, ktoré im vštepila rodina a škola. V kocke sa však opakuje stará a dávna história ľudstva. Všetko sa začne rútiť hneď ako sa vyčlenia "lovci" symbolizujúci odvekú túžbu ľudstva zabíjať. Nie je tu nik, kto by chlapcov usmernil, a vtedy na povrch vypláva predstava autora, čo sa stane, ak sa človek odtrhne od všetkého, čo po celé generácie budoval. Vo chvíli prvého opojenia krvou dochádza aj zlom vo vývoji postáv. Chlapci prestávajú byť ľuďmi a klesajú na úroveň zvierat s vôľou a chuťou zabíjať.
Napriek tomu, že všetky diela Williama Goldinga sa dotýkajú boja medzi dobrom a zlom, spisovateľ nebrnká na jednu a tú istú strunu. Každá z jeho kníh - Dediči (The Inheritors), Pincher Martin, Voľný pád (Free Fall) alebo Veža (The Spire) - je iná, zvláštna a neopakovateľná.
V žiadnom národe nie je populárne mieriť priamo do vlasteneckého cítenia, o to viac vystupuje do popredia Goldingova odvaha búrať staré božstvá, keď pojem britstvo stráca akýkoľvek význam. Možno každý národ má vo svojich dejinách obdobie, keď vlastenectvo začalo prerastať do šovinizmu, aj preto má Goldingovo neadresné posolstvo všeobecný význam.
Autor: Text: VERONA ŠIKULOVÁ
