Len aby to dobre dopadlo. Ruský prezident Vladimir Putin (v strede) prišiel podporiť prezidentského kandidáta Viktora Janukovyča (vpravo) nielen pred prvým, ale aj pred druhým kolom volieb. Proruský kandidát Janukovyč je vnímaný ako človek loajálny ukrajinským oligarchom z Doneckej oblasti, kde kedysi pôsobil ako gubernátor. Vľavo je Leonid Kučma. FOTO - TASR/AFP
Prípad ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu dokazuje, že menšie zlo je relatívny pojem
Keď na konci roku 1999 obhájil prezidentské kreslo Leonid Kučma, hovorilo sa, že na Ukrajine vyhralo najmenšie možné zlo. V druhom kole stál proti nemu komunista Petro Symonenko, a tak nebolo pochýb, že Kučma je ten lepší - mysleli si Ukrajinci.
Neprešiel ani rok a v krajine zmizol novinár známy kritikou prezidenta. Médiá ovládla cenzúra. Všetku moc si uzurpoval Kučma. Druhá najväčšia krajina Európy sa postupne ocitla v medzinárodnej izolácii a Kučmu začali porovnávať s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom.
Zajtrajších prezidentských volieb sa nakoniec Kučma nezúčastní, aj keď mu to Ústavný súd povolil. Po váhaní vyslal do boja loajálneho premiéra Janukovyča podporovaného oligarchami. Spolu s ruským kolegom Putinom teraz dúfajú, že to nebude Juščenko, kto ho nahradí. Víťazstvo opozičného kandidáta by pravdepodobne znamenalo koniec éry, ktorá Ukrajinu postavila na okraj Európy.
Prichádza Dr. Raketa
Leonid Danylovyč Kučma sa narodil v auguste 1938 v Čajkyne, v sovietskej republike Ukrajina. Po absolvovaní Dnepropetrovskej univerzity sa ako absolvent raketového inžinierstva vrhol na prísne tajný vývoj balistických rakiet. Kariéra odborníka na rakety sa rozbehla veľmi sľubne. Za dizajn raketových technológií získal viacero ocenení, dostával sa do najvyšších straníckych funkcií. Dlhých dvadsať rokov ho ako technického dizajnéra zamestnával jeden z najväčších ruských vesmírnych komplexov. Pracoval aj v ruskom vesmírnom centre Bajkonur v Kazachstane. V roku 1986 ho už oslovovali ako pána generálneho riaditeľa Juzmašu, jednej z najväčších svetových firiem na výrobu rakiet, sídliacej v Dnepropetrovsku.
Leonida Kravčuka, ukrajinského prezidenta zvoleného v prvých slobodných voľbách, upútal Kučma natoľko, že ho navrhol na post premiéra. Kučma, v tom čase už poslanec najvyššieho Sovietu, ponuku prijal. Kravčuk nemohol tušiť, že pred očami mu vyrastá súper, ktorý ho čoskoro v súboji o prezidentský úrad porazí.
Prezident Kučma po prvé, po druhé...
Leonid Kučma sa dlho na premiérskom poste neohrial, po niekoľkých mesiacoch v úrade rezignoval. Začal sa pripravovať na prezidentské voľby. Stavil, na rozdiel od prozápadného Kravčuka, na ruskú kartu, prísľub rýchlych ekonomických reforiem - a v roku 1994 vyhral.
Na najvyššom poste sa veľmi rýchlo zorientoval. Jeho dcéra Olena sa vydala za jedného z najväčších magnátov, Viktora Pinčuka. Nebola to náhoda, keď jeho zať potom uspel v privatizácii obrovskej oceliarskej firmy. Úmerne s narastajúcim vplyvom však Kučmova popularita upadala. Nedarilo sa mu ekonomicky pozdvihnúť krajinu a čoraz viac sa uňho začali objavovať autoritárske tendencie. Kučma, ktorý nezniesol žiadnu kritiku, v podstate zaviedol cenzúru.
Posun od demokracie sa naplno prejavil v prezidentských voľbách v roku 1999, ktoré síce Západ uznal, medzinárodní pozorovatelia však krútili hlavami. Kučma zvíťazil v druhom kole nad komunistom Petrom Symonenkom s vysokým náskokom 18 percent. V prvom kole však svojím vplyvom v médiách, rozsiahlou kampaňou platenou ukrajinskými oligarchami a pomocou štátnej správy veľmi šikovne vyšachoval kandidátov demokratickej opozície. Voliči nakoniec dostali jasný výber: buď zlý Kučma, alebo ešte horší komunista Symonenko, ktorý sníva o veľkej ruskej ríši. Keď prišlo na lámanie chleba, zvíťazila teória menšieho zla. Ako sa čoskoro po voľbách ukázalo, nevyplatila sa.
Záhadná vražda
"Skôr ako na obyčajnú politickú intrigu to vyzerá na mysterióznu vraždu," napísala americká novinárka Anne Applebaumová, držiteľka Pulitzerovej ceny za knihu o sovietskom Gulagu. "Začalo sa to jednej septembrovej noci, keď sa známy ukrajinský novinár nevrátil domov. O niekoľko týždňov neskôr sa neďaleko Kyjeva našlo zmrzačené bezhlavé telo. Skôr, ako sa však stihlo potvrdiť, že išlo o Gongadzeho, zasiahla polícia. Telo zmizlo z márnice..." napísala o začiatku najvážnejšej politickej krízy na Ukrajine Applebaumová. "Z mysteriózneho sa príbeh stal čoraz nechutnejším," dodala.
Tridsaťjedenročný novinár Gongadze bol jedným z mála kritikov Kučmovho režimu. Ukrajina sa stala pre nezávislých novinárov nepriateľským priestorom. Výbor na ochranu novinárov zaradil Kučmu medzi desať svetových nepriateľov slobody tlače. Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) tvrdí, že Kučma je autoritatívny a nedokáže akceptovať kritiku. "Od volieb v roku 1994, keď sa stal Kučma prezidentom, sa sloboda tlače rapídne zhoršila," domnievajú sa RSF.
Záhadná vražda Gongadzeho tento pocit ešte podporila. "Krátko pred svojím zmiznutím stihol napísať článok o nekalom získavaní podpisov k petícii za ústavné zmeny v prospech navýšenia právomocí prezidenta," napísala Applebaumová. Medzi signatármi petície sa podľa Gongadzeho našli také nereálne mená ako napríklad vulgárny výmysel v podobe: Chuj Chujovič.
Napriek evidentnému pozadiu polícia odmietla jeho smrť spájať s politickými motívmi. Snahu ututlať vraždu vplyvného novinára sa jej však najmä vďaka odvážnemu Kučmovmu bodyguardovi nepodarilo.
Ploštice v gauči
"Nahrávky z Watergate, ktoré nakoniec zosadili amerického prezidenta Richarda Nixona, vyzerajú ako neškodné v porovnaní s tými o súčasnej hlave jedného z najväčších európskych štátov. Objednanie únosu a vraždy kritického novinára, vyhrážanie sa väzením lokálnym úradníkom, ak neuspejú v získavaní dostatočného počtu voličov v prezidentských voľbách, a odpustenie granátového útoku na politického oponenta - to všetko je na audiokazetách, ktoré tajne nahral bývalý člen prezidentskej ochranky pomocou odpočúvacích zariadení skrytých v nábytku," napísal krátko po vypuknutí najväčšieho škandálu v histórii Ukrajiny britský denník The Guardian.
Reč je o Mykolovi Melnyčenkovi, ktorý prepašoval nahrané pásky do zahraničia a v USA požiadal o azyl podobne ako Gongadzeho žena Myroslava. Na šokujúcich kazetách Kučma otvorene rozpráva o potrebe spacifikovania Gongadzeho: "Deportujte ho... Nechajte ho uniesť Čečencom," hovorí Kučmov hlas na nahrávke. Jeho autenticitu neskôr experti potvrdili.
"Kučma si uzurpoval moc a vytvoril v krajine diktatúru," povedal opozičný socialistický politik Olexander Moroz, ktorý ako prvý na Ukrajine zverejnil časť nahrávok. Kučma sa vo vlastnej krajine stal pre veľkú časť ľudí personou non grata. Vzniklo hnutie Ukrajina bez Kučmu a vo veľkých mestách začalo pribúdať vášnivých demonštrácií proti prezidentovi. Zámer zneškodniť nepohodlného novinára však nebol jediným, ktorý vrhol tieň na Kučmov režim.
Obchody so Saddámom Husajnom
Napriek škandálnemu odhaleniu ochrankára Melnyčunka zmiznutie novinára nebolo tým, čo Kučmovi najviac skomplikovalo pozíciu na medzinárodnej scéne. Boli to Kolčugy - ukrajinský radarový systém schopný nepozorovane odhaliť lietadlo. Podľa tajne nahraných kaziet sa Kučma angažoval v predaji moderného systému Saddámovi Husajnovi napriek tomu, že na takýto obchod OSN uvalila embargo. Vyplýva to z prepisov rozhovorov medzi ním a riaditeľom exportnej firmy Valerijom Malevom, ktorý krátko po údajnom obchode s Irakom zahynul pri automobilovej nehode. Malev v rozhovore navrhuje, aby boli Kolčugy označené ako náhradné súčiastky do áut. Kučma sa, podobne ako v prípade Gongadzeho vraždy, bránil, že za všetkým je zosnovaný útok opozície na jeho osobu. Kazety označil za zmanipulované. Špeciálne vyšetrovacie výbory, samozrejme, na nič neprišli.
Českí organizátori summitu NATO v roku 2002 riešili zvlášť ťažký oriešok. Do Prahy pricestoval napriek varovaniam aj ukrajinský prezident Kučma, ktorý si mal podľa anglickej abecedy na oficiálnom stretnutí štátnikov sadnúť vedľa amerického prezidenta Georgea Busha. Vzhľadom na podozrivé obchody Ukrajiny s Irakom to nepripadalo do úvahy. Situácia sa nakoniec vyriešila použitím druhého oficiálneho jazyka NATO - francúzštiny. Podľa jej abecedy si nakoniec Kučma sadol vedľa tureckého prezidenta. Kučma dostal jasný signál.
Kamarát Schuster
Kým svetoví lídri mali s Kučmom problém, slovenský prezident Schuster považoval ukrajinského prezidenta za veľmi dobrého priateľa, s ktorým strávil aj spoločnú dovolenku na Kryme. K sedemdesiatym narodeninám dostal od neho špeciálny darček. "Dnes je trochu výnimočný deň - prijal som gratuláciu od ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu, ktorý, žiaľ, nemohol osobne prísť, keďže sa nedávno podrobil operácii. Poslal však delegáciu a vzácny dar," citovali slovenské agentúry prezidenta Rudolfa Schustera. Od Kučmu, raketového inžiniera, dostal naozaj nevšedný darček - medzikontinentálnu balistickú raketu ukrajinskej výroby typu SS-24 Skalpel.
Pravidelné stretnutia Schustera s Kučmom označil slovenský politológ Miroslav Kusý za škandál. "Väčšina ľudí nevníma, kto je Kučma, a berú ho iba ako jedného z prezidentov. On je však podobný príklad ako Fidel Castro - s tým rozdielom, že on je prezidentom susedného štátu a Castro je na druhej strane oceánu," citovala Kusého agentúra SITA.
Koniec jednej éry?
"Som veľmi šťastný," povedal Kučma nedávno v rozhovore pre televízny kanál 1+1 v súvislosti s tým, že sa mu splnil sen a po úspešnom pôsobení v prezidentskom sídle si konečne oddýchne. Ukrajinci neverili vlastným ušiam. Nebolo to tak dávno, čo ústavný súd povolil Kučmovi kandidovať aj tretí raz, keby náhodou zmenil názor. Kučma naozaj spočiatku váhal. Až neskôr navrhol ako svojho nástupcu premiéra Viktora Janukovyča.
Výsledok zajtrajších volieb nakoniec napovie, či bude náš najväčší sused pokračovať v kurze lúčiaceho sa prezidenta Kučmu.
