"Čítal som to možno aj trikrát. Mám pozitívny vzťah k detektívkam, hlavne k tej takzvanej americkej tvrdej škole. Nejde veľmi o samotné pátranie, ale o jazyk, opisy prostredia a ľudí. Bolo to plasticky napísané, páčil sa mi Chandlerov čierny humor a prototyp hrdinu, ktorý bojuje za bezprávie," hovorí spisovateľ Dušan Taragel o knihe Raymonda Chandlera Zbohom, moja krásna. Kniha v preklade Gabriely Hanákovej je šiestym titulom Svetovej knižnice SME a začne sa predávať od pondelka 22. novembra. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Citlivý gentleman z drsnej školy
Neznalý čitateľ ťažko uverí, že Raymond Chandler, ktorého knihy sú napísané takým súčasným jazykom, sa narodil ešte v 19. storočí. Bolo to roku 1888 v gangsterskom Chicagu. Hoci vyrastal a študoval v Anglicku, on i jeho hrdinovia boli rýdzi Američania - s celým tým americkým individualizmom a vôľou presadiť sa.
Chandlerovi sa to dlho nedarilo: ani v práci, ani v literatúre. Keď ho v roku 1932 vyhodili z práce za opilstvo a absencie, začal ako 45-ročný písať detektívne príbehy pre časopis Black Mask. Nikdy nebol priveľmi usilovným autorom - boli obdobia, keď za niekoľko rokov napísal iba niekoľko poviedok. Ani počet jeho detektívnych románov nie je oslňujúci - iba sedem. Prvým bol Hlboký spánok, potom nasledovali Zbohom, moja krásna, Rozlúčka s Lennoxom, Vysoké okno, Dáma v jazere, Sestrička a túto sedmičku uzatvára román Playback, ktorý sa niekedy prekladá aj ako Prípad naopak.
Chandler je aj autorom slávnej eseje Jednoduché umenie vraždy, v ktorej sformuloval svoje názory na písanie detektívok. Ako svojho učiteľa uznával najmä Dashiella Hammetta, zatiaľ čo takú Dorothy Sayersovú ironizoval nielen ako ženu, (k ženám nemal ani v knihách, ani v živote nikdy srdečný vzťah), ale aj ako autorku uhladených detektívok podľa klasickej schémy. Nový spôsob písania, kde sa zločiny neodohrávajú v prítmí knižníc či v labyrinte starých hradov, ale na uliciach, v bordeloch a v lacných hoteloch, dostalo označenie "drsná škola".
Dnes, keď sme v literatúre a kinematografii obklopení násilím každého druhu a stupňa, však Chandler pôsobí ako staromódny pán s vyberaným jemnocitom. Vo svojej dobe bol však jeho pohľad na detektívku naozaj drsným. Kým v európskych detektívkach bola väčšinou jedna mŕtvola, ktorá slúžila ako zámienka na brilantný intelektuálny výkon vševedúceho detektíva, Chandler mŕtvolami vo svojich detektívnych prózach nešetrí. Nezriedka ich v priebehu jednej knihy nahromadí niekoľko.
Tí najlepší svetoví detektívkari vystačili na celý život s jedinou postavou detektíva a Chandler nebol výnimkou. Jeho výtvorom je súkromný detektív Philip Marlowe, ktorý dostal meno po anglickom dramatikovi zo 16. storočia Christopherovi Marlowovi. Je to asi 40-ročný vysoký chlapík so sivými očami, ktorý počúva klasickú hudbu a rieši šachové problémy. Ale nerobí mu problémy ani používať svoje päste či revolver a nechať sa v každej knihe aspoň raz zmlátiť.
Nevyhýba sa alkoholu, na rozdiel od žien, ktoré mu chcú len to najlepšie. Prejavuje dokonca sympatie k ľuďom z tej druhej strany, komunikuje s podsvetím, má pochopenie pre skorumpovaných policajtov a drobných zločincov, pretože vie, že sú to len malé ryby, ktoré sú prvé na rane.
Taký je aj mohutný trestanec na úteku Bizón Malloy, postava z knihy Zbohom, moja krásna, ktorý vlastne rozkrúti celý kolotoč vrážd, intríg, väčších i celkom veľkých zločinov v meste zvanom LA. Neraz to vyzerá tak, že ani detektívovi Marlowovi ani samému autorovi sa nepodarí udržať celú tú stavbu pohromade, ale Marlow je priveľmi skúsený detektív a Chandler priveľmi vytrénovaný autor (písal aj scenáre pre Hollywood a to je dosť dobrý spisovateľský workshop), aby sa im to vymklo z rúk.
Čitateľ Chandlerových kníh si môže vychutnať nielen "lov" na zločincov, ale aj geniálne hlášky Philipa Marlowa: "Veď je to také do očí bijúce, že z toho môžete odlomiť meter, a ešte vždy vám to vypichne jedno oko." Alebo: "Zapálil som si cigaretu. Chutila ako inštalatérova vreckovka."
V Marlowovi je veľa z jeho stvoriteľa. Možno preto rozpráva svoje príbehy v prvej osobe. Za drsným zovňajškom ostrého chlapíka sa skrýval citlivý človek a vnímavý pozorovateľ života. Aj preto sú jeho knihy viac ako obyčajnými detektívkami.
DANIEL HEVIER
Všetko, čo sa dá nazvať umením, má v sebe prvok akéhosi vykúpenia
Hemingway niekde hovorí, že dobrý spisovateľ súperí len s mŕtvymi autormi. Spisovateľ dobrých detektívok (koniec-koncov niekoľko ich existovať musí) súperí nielen so všetkými zosnulými, ale súčasne aj s húfmi živých. A to takmer za rovnakých podmienok, lebo jednou z vlastností tohto druhu literatúry a súčasne dôvodom, prečo ju ľudia čítajú, je, že nevychádza nikdy z módy. Hrdinova kravata môže byť trochu staromódna, šedivý inšpektor môže prísť vo fiakri namiesto v aerodynamickej limuzíne s húkajúcimi sirénami, ale keď príde na miesto činu, rovnako zasa skúma časové súvislosti a prezerá si útržky zuhoľnateného papiera a zisťuje, kto pošliapal ten pekný starý kvitnúci krík pod oknom knižnice.
Taká obsiahla produkcia detektívok od spisovateľov, ktorých okamžitá odmena je malá a potreba chvály kritikov sa takmer rovná nule, by nebola možná, keby vyžadovala talent. V tomto smere sú zdvihnuté obočia kritikov dokonale logické. Priemerná detektívka nie je pravdepodobne o nič horšia než priemerný román, lenže priemerný román sa k čitateľovi nedostane. Ten sa totiž nevydáva. Priemerná detektívka - alebo mierne nadpriemerná sa však už vydáva.
Dobrý román nie je vôbec tým istým druhom literatúry ako zlý román. Pojednáva o celkom iných veciach. Ale dobrá detektívka a zlá detektívka pojednávajú o skoro rovnakých veciach a popisujú ich veľmi podobným spôsobom.
* * *
Každý spisovateľ detektívok sa, pochopiteľne, dopúšťa chýb a žiadny nemôže nikdy mať také široké znalosti, aké by mať mal. Conan Doyle sa dopustil chýb, ktoré úplne znehodnotili niektoré z jeho príbehov, ale Doyle bol priekopníkom a Sherlock Holmes je v podstate len určitý postoj a niekoľko desiatok riadkov nezabudnuteľného dialógu.
* * *
Všetko, čo sa dá nazývať umením, má v sebe prvok akéhosi vykúpenia. Môže ním byť samotná tragédia, ak ide o klasickú tragédiu, ale tiež súcit a irónia, a možno i hrdinov hrubý smiech. Ale tými biednymi ulicami musí kráčať muž, ktorý sám nie je podliak a nemá ani špinavé ruky, ani strach. Detektív týchto príbehov musí byť práve takým mužom. Je hrdinom, je jednoducho všetkým. Musí byť skrz-naskrz mužom, musí byť mužom jednoduchým, ale i výnimočným.
Raymond Chandler: Z eseje Jednoduché umenie vraždy
Marlowe vo filmoch
S filmom si Raymond Chandler dobre rozumel: od roku 1943 spolupracoval s režisérom Billom Wilderom na scenári filmu Poistka smrti a sám zadaptoval román Patricie Highsmith pre film Cudzinci vo vlaku, ktorý v roku 1951 nakrútil Alfred Hitchcock.
Podľa Chandlerovho románu Zbohom, moja krásna bol v roku 1942 nakrútený filmový seriál Sokol, v roku 1946 realizoval režisér Howard Hawks film Hlboký spánok. Scenár napísal William Faulkner, Marlowa si zahral nemenej slávny predstaviteľ tvrdých chlapov Humphrey Bogart.
O rok neskôr nakrútil Robert Montgomery ďalší Chandlerov román Dáma v jazere a vzápätí vznikol film Vysoké okno. V roku 1969 pribudol prepis románu Sestrička pod názvom Marlowe. Marlowe sa objavil i v mnohých televíznych inscenáciách a seriáloch - jedna inscenácia sa v 80. rokoch vysielala aj v Československej televízii. Podľa románu Lúčenie s Lennoxom nakrútil Robert Altman v roku 1973 Dlhé lúčenie.
Druhá filmová verzia knihy Zbohom, moja krásna sa objavila v roku 1975, v titulnej úlohe s nezabudnuteľným Robertom Mitchumom. Naposledy sa rozhodli vzdať hold Chandlerovi a jeho hrdinovi tvorcovia českej komédie Mazaný Filip.V titulnej úlohe sa objavil idol českých žien Tomáš Hanák. (her)
Čo je Svetová knižnica SME?
Svetová knižnica SME je jedinečnou kolekciou kníh, ktorú prináša svojim čitateľom náš denník. Je zostavená zo 40 vrcholných diel svetovej a slovenskej literatúry 20. storočia s cieľom vytvoriť zbierku čitateľsky zaujímavej a pútavej literatúry. Vynikajúce diela od svetoznámych autorov, ako sú Kurt Vonnegut, William Golding, Thomas Mann, Alberto Moravia a ďalších, sú ideálne pre chvíle oddychu a pohody. Cieľom edície je priniesť slovenskému čitateľovi hodnotnú literatúru v kvalitnom prevedení v tvrdej väzbe za cenu, ktorá by ju urobila dostupnou širokej verejnosti.
Jednotná cena 185 korún
Jednotlivé tituly Svetovej knižnice SME budú vychádzať každý týždeň. Každá kniha vyjde v prvý pracovný deň a bude v predaji po dobu jedného týždňa. Tituly edície sa budú predávať na všetkých miestach predaja denníka SME výhradne spolu s denníkom, pričom cena za knihu bude len 185 Sk.
Výhody pre predplatiteľov
Predplatitelia denníka SME budú mať príležitosť objednať si zbierku ako celok a získať tak jednotlivé tituly ešte výhodnejšie, čím zároveň získajú istotu, že ani jeden titul edície im neunikne. Svetovú knižnicu SME si môžu objednať len predplatitelia denníka SME.
