Každý genealóg-amatér spravidla začína vypytovaním sa žijúcich príbuzných. Tam, kde sa končí pamäť živých, nastupujú historické pramene. Základnými sú matriky, kde sa dajú zistiť dátumy narodenia, krstu, sobáša či úmrtia. Platí pravidlo, že cirkevné matriky spred roka 1896 sú voľne prístupné v štátnych archívoch. Mladšie sú uchovávané v matričných úradoch, výpisy z nich sa vydávajú len príbuzným.

O genealogický výskum je v archívoch veľký záujem. Najviac záujemcov tvoria dôchodcovia a potomkovia Slovákov, ktorí sa vysťahovali. „Každý deň sem niekto príde. Najčastejšie Slováci, Američania, Kanaďania, Maďari. Za minulý rok si asi 400 ľudí robilo vlastný výskum, my sme vyhotovili 44 rešerší. Na bádateľský list uvádzajú súkromné dôvody, ale vieme, že sú aj takí, ktorí hľadajú dôkaz o modrej krvi alebo o árijskom pôvode,“ hovorí Mária Matúšková zo Štátneho archívu v Bytči.

V Bytči sa najďalej dá dopátrať do 17. storočia, výnimočne, ak mal niekto šľachtických predkov alebo mešťanov, je možné dostať sa do 14. až 15. storočia. Sprístupnenie jednej matričnej knihy v archíve stojí 50 korún. Pracovníci archívov sú na amatérskych bádateľov zvyknutí, v prípade potreby poradia, ako začať.

Genealógia ako podnikanie

Tí, čo sami nemajú čas alebo možnosť pátrať v archívoch, môžu bádanie prenechať odborníkom. Rodokmene vypracúvajú za poplatok pracovníci archívov a množstvo súkromníkov - živnostníkov i podnikavých súkromných osôb. Platí sa za počet hodín, ktoré treba stráviť hľadaním. „Výskum je jednoduchý, ak záujemca vie pomerne presne roky narodenia či úmrtia predkov alebo ak rodina pochádzala z jednej obce. Ak je počiatočných údajov málo alebo treba prejsť veľké množstvo matrík, platí sa viac,“ hovorí Matúšková. Jednoduchý výskum stojí u pracovníka archívu 100 korún za hodinu, zložitejší 150.

Služby súkromného bádateľa stoja viac, využívajú ich najmä solventní zámorskí klienti. „Pre slovenských klientov účtujem základný poplatok 400 korún za hodinu výskumu, pre zámorských 10 dolárov, k tomu režijné náklady, cestovné, telekomunikačné poplatky, úradné poplatky v archívoch a podobne,“ hovorí Peter Nagy zo spoločnosti, ktorý má na zostavovanie rodokmeňov živnosť. Orientačná cena jednoduchého výskumu potom okolo 10-tisíc korún. Osemdesiat percent jeho klientov sú Američania.

„Klasický rodokmeň od roku 1895 spätne do 17. storočia sa dá zhotoviť kompletne asi za 50 - 100 hodín výskumu. Sú aj menšie projekty, od 5000 korún, a väčšie stoja okolo 30-tisíc korún,“ hovorí Pavel Mráz, ktorého firma sa zaoberá výskumom na území celého bývalého Československa.

Naraziť pri pátraní po predkoch na šľachtica vraj nie je problém. „V bývalom Rakúsku-Uhorsku bolo veľa zemanov, takže takmer každý náš občan má niekde v rodokmeni nejakého schudobneného zemana,“ hovorí Peter Nagy.

Na pomoc všetkým záujemcom o rodinnú históriu vznikla v roku 1991 Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej. Vydáva časopis Genealogicko-heraldický hlas, udržiava styky s nadšencami a odborníkmi v iných krajinách, organizuje odborné semináre. Už po tretí raz organizuje súťaž o najlepšiu genealogickú prácu.

Čo s rodokmeňom?

Väčšina amatérskych bádateľov sa uspokojí s vedomím, že zistili o rodine, čo sa dalo. Výsledky zvyčajne kolujú po rodine, preberajú sa počas rodinných osláv. „V bežnom živote rodokmeň nepoužívame. Ale je to príjemný pocit vedieť, odkiaľ pochádzam, kto boli moji predkovia. Raz doňho určite zapíšem svoje deti a myslím, že ich bude zaujímať,“ hovorí Katarína Matúšová.

V prípade cudzincov dochádza k fenoménu „návratu ku koreňom“ - návštevám v starej vlasti. „Väčšina z mojich zámorských klientov sa potom, ako im zostavím rodokmeň, príde pozrieť na Slovensko, do obcí, odkiaľ zistili, že vyšli ich prarodičia. Veľmi dojímavé sú stretnutia so zabudnutými príbuznými. Mnohým bývalým klientom robím poštára - pošlú mi internetom list v angličtine, preložím ho do slovenčiny a pošlem slovenským príbuzným. Tí zase opačnou cestou odpovedajú. Obľúbenou témou sú tradičné slovenské jedlá a ich recepty,“ hovorí Peter Nagy.

BARBORA MAROSZOVÁ