Príbeh o Líške Bystrouške preslávila predovšetkým opera Leoša Janáčka, ale najmä na Morave a v Čechách je ten príbeh známy z prózy Rudolfa Těsnohlídka. Jej skutočným a prvým otcom bol však maliar Stanislav Lolek, ktorý v dvadsiatych rokoch minulého storočia namaľoval podľa rozprávania lesníka zo severnej Hanej o prefíkanej líške takmer dvesto rozkošných kresieb, tie na objednávku redaktor Lidových novin v Brne Těsnohlídek prerozprával v próze a ilustrovaný príbeh potom štvrť roka vychádzal v novinách.
Janáček sa k tomu "takpovediac komiksu" dostal náhodou. Jedného dňa ho v práci vyrušoval hlasný smiech kuchárky, šiel sa pozrieť do kuchyne, na čom sa tá žena smeje a pristihol ju nad novinami. Prečítal si príbehy o líške a hneď sa rozhodol skomponovať operu.
Jan A. Pitínský Těsnohlídkov príbeh - aj s prihliadnutím na Janáčkovo libreto - zdramatizoval pre činoherné divadlo. Zachoval hanácke nárečie i viaceré ďalšie charakterotvorné roviny predlohy; s jazykom sa ozaj pohral. Pitínský je totiž rovnako skvelý literát ako režisér. Ale kto by čakal , že jeho Líška Bystrouška je veselým príbehom o zvieratkách, ten bude sklamaný. Na to majú Pitínského zvieratá príliš veľa ľudských vlastností. A ľudia? Tí zvieratám predsa spôsobujú toľko trýznenia, krutosti a bolesti.
A ani nijaké výrazné zvieracie masky, znaky, či ilustratívne líčenie u hercov v Pitínského inscenácii nenájdeme, ba ani nijaké akože zvieracie pohyby. Choreografom je totiž mladý Igor Dostálek - ten sa venuje šesťsto rokov starému japonskému divadelnému žánru kjógen, ktorý môžeme najskôr prirovnať ku klasickej talianskej commedii dell'arte. Štylizovaný pohyb kjógenu vytvára estetický jazyk Pitínského inscenácie, jedinečný a pôsobivý štýl ešte znásobuje hudba Richarda Dvořáka.
Spojenie úplne odlišných kultúrnych svetov: japonského štylizovaného pohybového divadla, hanáckeho nárečia a moravskej lesnej ságy vytvára sugestívnu a originálnu divadelnú alchýmiu. Prevažne mladý herecký súbor Slováckého divadla na čele s Jitkou Joskovou predviedol v obdivuhodnej kondícii a najmä so zmyslom pre vyhranenú pohybovú štylizáciu náročnú a krásnu Pitínského inscenáciu. Veľké divadlo môže vzniknúť aj v neveľkom súbore a v malom meste.
Autor: MARTIN PORUBJAK(Autor je dramaturg SND a režisér)
