Na Tatry ešte dlho nebude taký pohľad ako pred novembrom. "Je to veľká ekologická tragédia, ale Tatry zostávajú symbolom Slovenska," hovorí primáror mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš.
Vysoké Tatry zničené po smršti sa po týždni postupne dostávajú zo šoku. Takmer všetky cesty do oblastí, ktoré boli niekoľko dní odrezané od sveta, sú prístupné a kompetentní sa pokúšajú opatrne odhadovať škody. Padajú čísla od jednej do troch miliárd korún. Ochranári hovoria o nevyčísliteľných stratách na faune a flóre. Tatranci organizujú zbierky, prichádzajú prvé peniaze. Miestni sú až dojemne vďační za každú korunu. Všade cítiť zápach dymu zo spáleného ihličia. Ľudia v tatranských mestečkách odstraňujú následky storočnej katastrofy.
Pre rozhovory o budúcnosti Tatier je v zničenej oblasti príznačný slovník známy zo správ po útoku na americké dvojičky. Objavujú sa slovenské ekvivalenty "deň po" či "obdobie po 19. novembri". Otvorili sa niekedy tabuizované témy o existencii či konci slovenských národných parkov, o ochranárskej politike, o možnosti rozšírenia možností pre podnikateľskú sféru. Miestni podnikatelia tvrdia, že ak prestanú do Tatier chodiť turisti, bude to väčšia katastrofa ako veterná smršť. Ako ďalej? - to je azda najčastejšia otázka po tatranskom 19. novembri.
Optimizmus
Prežiť najhoršie pomáha Tatrancom optimizmus. Fáza nádeje prichádza postupne po šoku a katastrofických víziách. Šíri sa po Tatrách ako chytľavá popová melódia bez hlbšieho zmyslu. Nikto nevie, odkiaľ ktorá dobrá správa prišla, hlavne, že existuje. Ak niekto povie niečo pozitívne, opakujú to zrazu všetci. Pre objektívnosť treba dodať, že časť podnikateľského optimizmu je pragmaticko-účelová a časť miestneho v niektorých prípadoch až detinská. V obidvoch prípadoch optimizmus v tejto oblasti pravdepodobne nahrádza sebazáchovný pud a my, "cudzinci", pociťujeme minimálne v druhom prípade pri jeho posudzovaní snahu o zhovievavý prístup.
Na pesimizmus sú ľudia v Tatrách týždeň po katastrofe citliví. A ešte na autá s bratislavskými značkami. Poliaci, Maďari a Česi sú dobrým znamením. Dôkazom, že turisti neodišli. Prichádzajú. Tatry nie sú mŕtve, hovoria.
"Ta co sem chodíte? Ta zrobilo vam dobre, že už tu na vychode nemame nič? Ani Tatry," pýta sa muž zápasiaci s konármi stromov v Novom Smokovci.
"Bratislavu by to odfúklo calu za Dunaj, my to prežijeme," dodáva a ukazuje na našu evidenčnú značku. Priloží ďalší konár na obrovskú pahrebu a zjavne nespokojný pokračuje v monológu.
"Vleky sú v poriadku aj hotely. Počul som v tranzistore. Budeme tu mať za chviľu olympiádu, aj keby ste nechceli," zahundre uprostred spúšte v strede mestečka, ktoré niekedy žilo uprostred lesa.
Pomáhať chcú aj Česi
Záujem o situáciu, ale hlavne o pomoc postihnutým Tatrám je obrovský. Len za jeden deň na zriadenej tzv. horúcej telefonickej linke vybavili takmer 150 hovorov. Ľudí z celého Slovenska, ale aj zo susedného Česka zaujíma, kde môžu posielať peniaze, krízový štáb dostáva aj ponuky desiatok dobrovoľníkov, ktorí sa hlásia na pomoc pri odstraňovaní následkov kalamity. V utorok už bolo v zozname dobrovoľníkov aj tridsať Čechov.
Do zdevastovaných podtatranských mestečiek postupne prichádzajú pracovať desiatky nezamestnaných, krízový štáb už požiadal velenie armády o dvesto vojakov s ťažkou technikou. Následky smršte sú obrovské. Len mesto Vysoké Tatry odhaduje škody na takmer 200 miliónov a železnice na viac ako 160 miliónov korún. Zatiaľ sú však najžiadanejší profesionáli a špecialisti.
"Tu nie je korzo, práce sú veľmi nebezpečné. Odhadujem, že dobrovoľníci budú môcť nastúpiť až o niekoľko mesiacov. Zatiaľ ich len evidujeme," hovorí šéf popradského krízového štábu Milan Baran, ale nezabúda sa poďakovať za ochotu pomáhať.
Tatranský pacient
Primátora mesta Vysoké Tatry Jána Mokoša by sme mohli označiť za optimistu so snahou o objektívny pohľad. Veľhory po tragédii prirovnáva k pacientovi zranenému ťažko, ale nie smrteľne. Tatranský pacient dnes nepotrebuje lekára, ale peniaze a hlavne turistov.
"Myslím si, že na Tatry ešte dlho nebude taký pohľad ako pred novembrom. Musíme si zvyknúť. Je to veľká ekologická tragédia, ale Tatry zostávajú symbolom Slovenska," hovorí Mokoš, pre ktorého sú dni len obdobia medzi rokovaniami.
Šéf mestečka plného ťažkých mechanizmov a uniformovaných ľudí v ochranných prilbách uvažuje o budúcnosti. Vie, že turistická oblasť utrpí, ale spolieha sa na to, že Vysoké Tatry nestratia svoje poslanie, ktoré zhrnul do jedného pomenovania - veľké slovenské sanatórium. Krátko po katastrofe sa totiž objavili informácie, že práve liečebné účinky tatranskej klímy by mohli utrpieť. Odborníci však tieto správy označujú za ničím nepodložené hlúposti. Argumentujú, že rozsah poškodenia tatranských lesov je síce veľký, ale tri štvrtiny ich plochy stojí.
"Vysoké Tatry boli vyhlásené za klimatické miesto vhodné na liečbu už v roku 1884, a vtedy ešte neboli také zalesnené ako teraz," dodávajú.
Optimisticky sa primátor Mokoš pozerá aj na budúcnosť zimného turistického centra spojeného s predstavou lyžovačky snov. Väčšina tatranských vlekov a lanoviek zostala nepoškodená a podnikatelia tvrdia, že sezónu otvoria podľa plánov spred novembra. Prvá lyžovačka na Slovensku by mala byť na zjazdovke Interski už dnes.
Predstavy o katastrofe vystriedali úvahy o možnostiach, ktoré víchrica Tatrám otvorila. Zvláštne asociácie vyvolávajú slová o nových Tatrách postavených na zelenej lúke.
"Môžeme vybudovať Tatry takpovediac na zelenej lúke. Mali by sme vytypovať zaujímavé priestory na nové služby pre turistov. Ani nám nejde o to, aby sa Vysoké Tatry stali jednou veľkou zjazdovkou, ale niektoré možnosti sa tragédiou otvorili. Minimálne je tu priestor pre širokú diskusiu," uvažuje primátor Mokoš.
Podnikatelia sa obávajú
Tatranskí podnikatelia v cestovnom ruchu sa obávajú väčšej katastrofy, ako priniesla veterná smršť - straty klientely. Pokračovanie odchodu turistov po minuloročnom zimnom poklese o takmer 40 percent by pre časť podnikateľov znamenalo obrovské straty, v niektorých prípadoch aj zavretie prevádzok.
"Strediská nie sú uzavreté. Lyžiarske vleky fungujú. Sme pripravení na zimnú sezónu," vyhlasujú a vyzývajú médiá, aby nepoužívali slovník, v ktorom sa objavujú slová ako katastrofa alebo tragédia.
Potreba bezpečia je pre klientov prvoradá, treba dávať do sveta pozitívne signály, presviedčajú. Cestovný ruch je na negatívne informácie mimoriadne citlivý. Obsadenosť zariadení podnikatelia odhadujú na 60 až 70 percent, storná sa v súvislosti s veternou smršťou objavili len ojedinele.
Róbert Jurenka z Parku Snow Vysoké Tatry označuje situáciu za zlú, ale určite nie dramatickú. "Horšia katastrofa by bola, keby ľudia do Tatier neprišli," hovorí.
Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry sa horúčkovito snaží rozptýliť obavy najmä poľskej, českej a maďarskej klientely a pokračuje vo workshopoch o možnostiach a výhodách turistiky v Tatrách. Podľa výkonného riaditeľa Petra Chudého plánuje organizovať poznávacie cesty pre cestovné agentúry a novinárov podobne, ako to urobili Chorváti po občianskej vojne.
"Vyťaženosť hotelov, penziónov a ostatných zariadení nesmie klesnúť pod kritickú 50-percentnú hranicu. To by už bola situácia neudržateľná," hovorí Peter Chudý a obáva sa dominového efektu. Zatváraním prevádzok bude podľa neho dochádzať k strate dôvery a ešte väčšiemu poklesu návštevnosti. Najviac by to postihlo nové hotely, ktoré sú ešte zaťažené úvermi.
Podnikatelia pripravujú špeciálne balíky, ktoré by mali prilákať turistov. Podľa niektorých informácií by sa mali pohybovať inokedy vyššie ceny ubytovania a služieb počas Vianoc a Silvestra na úrovni cien zimnej sezóny. Otvorenie lyžiarskych svahov by mali sprevádzať výrazné zľavy až po lyžovanie zadarmo a bezplatné parkovanie. Upozorňujú však na obmedzenie rýchlosti v celých Tatrách na 40 kilometrov za hodinu.
Ochranári sa obávajú tiež
Ochrancovia prírody majú na budúcnosť Vysokých Tatier a národných parkov tradične a logicky iný pohľad ako predstavitelia cestovného ruchu. Upozorňujú, že citlivosť ľudí na odlesňovanie Tatier môže byť po smršti nižšia a obávajú sa, že zaberú pseudosociálne argumenty o zamestnanosti v oblasti veľhôr. Len pre zaujímavosť, podnikatelia odhadujú, že v oblasti cestovného ruchu je momentálne zamestnaných okolo 12-tisíc ľudí.
Je iba niekoľko dní po katastrofe a podnikateľská lobby už tlačí na samosprávy a ministerstvá, aby uvoľnili "železnú ruku" ochrany. Aspoň tak to tvrdia ľudia zo Štátnej ochrany prírody.
"Mimoriadne silné skupiny vyvíjajú tlak, aby sa Tatry premenili na zjazdovky," hovorí šéf Správy Tatranského národného parku Tomáš Vančura. Postoj ministerstva ho však upokojil. Bude sa zalesňovať, ale inak ako doteraz. Monokultúru smreka by mali v Tatrách vystriedať pôvodné zmiešané lesy, ktoré sú odolnejšie.
Kým sa tak stane a Tatry sa vrátia do pôvodného stavu, prejdú ešte desiatky rokov. Ekosystém je narušený a záchrana Vysokých Tatier bude ťažká. Ochranári však veria, že zisky z ťažby približne 2,5 milióna kubických metrov dreva, ktoré predstavujú približne jeden a pol miliardy korún, štát investuje do zalesnenia a záchrany Vysokých Tatier.
"Niektoré vyhlásenia o dosahoch na faunu a flóru sú predčasné. Nešlo o vážnu ekologickú katastrofu. Jednoducho nastala klimatická situácia, ktorá sa v histórii bude ešte opakovať. Škodám sa dá predchádzať čo najprirodzenejším lesom, ktorý si dokáže vytvoriť len príroda," zmierňujú prvé reakcie ochranári.
Škody, ktoré spôsobila smršť na zvieratách, sa zatiaľ nedajú odhadnúť. Ochranári veria, že časti jelenej a srnčej zveri sa podarilo inštinktívne uniknúť do nižších polôh a za nimi sa presťahujú aj predátori, vlky. Kedy sa šokované zvieratá a vtáky vrátia do pôvodných zničených lesov, nikto nevie. Tatranský národný park sa totiž na niekoľko rokov zmení na rúbanisko so stovkami nákladných áut a motorových píl.
Olympiáda v Tatrách
Myšlienka usporiadania olympijských hier vo Vysokých Tatrách nie je podľa Petra Chudého, ktorý stál pri všetkých kandidatúrach Slovenska, nereálna, aj napriek zničeným Tatrám. Olympijský výbor a optimista Chudý si však myslia, že najbližšia možná kandidatúra je reálna o štrnásť rokov. Vtedy by už malo byť Slovensko ekonomicky silnejšie, aj Vysoké Tatry by mali vyzerať inak.
Slovensko však nemá a zdá sa, že ani tak rýchlo nebude mať na samostatné financovanie olympijských hier, a preto uvažuje o kandidatúre Popradu spolu s poľským Zakopaným.
"Sme malý, päťmiliónový národ a Poliaci majú silnú lobby najmä v Amerike," zdôvodňuje myšlienku spoločných olympijských hier Chudý.
Usporiadanie hier by bolo pre Slovensko ekonomicky neúnosné, aj preto by mali byť údajne dve tretiny športovísk na poľskej strane Tatier. Teda, aspoň tak by to chceli Slováci. Realita je už totiž menej optimistická.
"Ešte pred hrami by sme museli stihnúť dobudovať diaľnice, letisko a postaviť minimálne šesťdesiat percent športovísk," prognózuje Chudý a dodáva, že si nemôžeme dovoliť budovať objekty, ktoré by deň po olympiáde zívali prázdnotou.
Či si to môžu dovoliť Poliaci, je otvorená otázka. Rovnako ako olympiáda na Slovensku. Niekoľko najbližších rokov budú pravdepodobne Tatry zápasiť s inými, podstatne vážnejšími problémami.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Namiesto lesnej vône cítiť na mnohých miestach zápach dymu zo spáleného ihličia. Ľudia odstraňujú následky storočnej katastrofy.
Do zdevastovaných podtatranských mestečiek prichádzajú pracovať okrem špecialistov aj nezamestnaní.
Každodenný pohľad na spúšť, ktorá zostala z lesa, je deprimujúci. Prežiť najhoršie pomáha Tatrancom každá čo len trochu optimistická správa.
Následky smršte sú obrovské. Len mesto Vysoké Tatry odhaduje škody na takmer 200 miliónov a železnice na viac ako 160 miliónov korún.
Tatranský národný park sa na niekoľko rokov premení na rúbanisko.
Miestni podnikatelia tvrdia, že ak prestanú do Tatier chodiť turisti, bude to väčšia katastrofa ako veterná smršť.
Takto vyzerá tatranská idylka po minulotýždňovej víchrici.
