Bratislava 12. decembra (TASR) - Diskusia poslancov o novom vysokoškolskom zákone sa sústredila viac na organizačnotechnickú stránku úpravy života vysokých škôl, ako na vplyv novej právnej úpravy na proces vzdelávania. Pri debate o nutnosti zabezpečiť pre vysoké školstvo zdroj financií aj prostredníctvom spoplatnenia externej formy štúdia sa objavil názor, že vysokoškolsky vzdelaní odborníci, ktorí odchádzajú pracovať do zahraničia, by mali časť nákladov na dosiahnuté vzdelanie vrátiť alma mater.
Zazneli argumenty, že slovenské vysoké školstvo vychováva vysoko vzdelaných odborníkov, žiadaných v krajinách Európskej únie, kde je štúdium na univerzitách nepochybne drahšie. Tzv. únik mozgov znamená pre štát aj únik nemalých finančných prostriedkov, ktoré sa nezhodnocujú v slovenskom prostredí. Preto by bolo podľa mienky niektorých poslancov dobré, aby sa vynaložené prostriedky aspoň sčasti vrátili školám, ktoré vzdelanie poskytujú napríklad vo forme dotačných alebo nadačných príspevkov od zahraničných zamestnávateľov.
Poplatky za vysokoškolské štúdium v plnom rozsahu nie sú podľa doterajšej rozpravy v parlamente politicky priechodné, odmietaná bola aj platba za externú formu štúdia. Odznel názor, že popri zamestnaní študujú častokrát študenti, ktorých rodiny nemajú dostatočné finančné zdroje na úhradu nákladov v dennom režime, a preto sa sami zamestnajú.
Vysokoškolskí pedagógovia a funkcionári z radov poslancov sa sporili, aký bude mať nový zákon prínos pre výkon samosprávnych funkcií univerzít, či sa má presun kompetencií medzi rektorátmi a dekanátmi uskutočniť zhora nadol alebo opačným smerom. Diskutovalo sa aj o právomociach akreditačnej komisie a v globále sa porovnával nový zákon o SAV s vysokoškolským zákonom, keďže tento obsahuje aj inštitúty správnych rád univerzít ako kontrolných orgánov školy.
Zatiaľ nezaznelo apriórne odmietnutie nového vysokoškolského zákona, aj keď zástupcovia národniarov deklarovali, že ho do druhého čítania nepodporia. Počas rozpravy zaznelo, aby sa posudzovanie tejto právnej normy prerušilo na širokú diskusiu tak, aby bolo možné zmeniť pred legislatívnym procesom filozofiu niektorých ustanovení, ktorá sa pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní nedá dosiahnuť.
