Igor Kmeťo senior,
muzikant, otec Igora Kmeťa mladšieho
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Keď mal trinásť rokov, bol veľmi energický, ale to poľavilo, pretože hrával s nami v kapele Bratia Kmeťovci, kde postupne s druhým synom Patrikom vymenili mojich bratov.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Je charakterný a citový. Počuť to na jeho hudbe. Miluje deti a ľudí. Myslím si, že sme ho dobre vychovali.
V čom ste si podobní?
Sme veselí dokážeme sa rozdať. Obaja radi ľudí zabávame.
V čom úplne odlišní?
Ja som tvrdší, razantnejší. On je však oveľa bystrejší ako ja. Napríklad, čo sa týka elektroniky.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Je jasné, že je vynikajúci muzikant, ale chválil som ho najmä zato, že je charakterný.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Asi nie.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Niekedy. Keď bol maličký, mal som veľa roboty. Venoval som sa mu inak. Od troch rokov k nám chodil profesor a vyučoval ho hudbu, ako päťročný už navštevoval ĽŠU. Začal flautičkou, pokračoval klavírom, na konzervatóriu saxofónom.
Existujú rómske rozprávky, ktoré ste mu rozprávali?
Pravdaže existujú, ale my sme sa vždy rozprávali po slovensky. Moja manželka bola biela a ja som tiež iba tak napolovičku "osmahnutý".
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Že nemá čas na skúšky, niekedy sa ich termín preloží alebo sa vôbec neuskutočnia.
Myslíte, že si rozumiete?
Veľmi si rozumieme.
Dodnes mu nejako pomáhate?
Stále a vo všetkom.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Sme spolu viac, ako s našimi partnerkami. Z týždňa šesť dní.
Igor Kmeťo senior (47) pochádza z Bratislavy. Je vyučený čašník-kuchár. Pracoval ako prevádzkar v rôznych firmách. V roku 1987 založil pridruženú výrobu - čistiace práce pre bytové podniky. Od roku 1998 hrá v kapele Kmeťo-band, ktorá nadviazala na rodinnú kapelu Kmeťovci.
Igor Kmeťo junior
muzikant, syn Igora Kmeťa staršieho
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Možno som nebol problémový, len som mal v živote okno, v rámci ktorého ma otec musel stále upozorňovať.
Použil na vás občas aj tvrdšie výchovné metódy?
Bral som to normálne, pretože to bolo na niečo dobré. Celé detstvo som však bol zaneprázdnený povinnosťami. Po škole som bežal na hudobnú a nemal som čas na kamarátov. Ak som vynechal hudobnú, otec bol na to háklivý.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Jeho optimizmus, názory na život a fakt, že je dobrý človek.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Nedokážem to posúdiť. Asi sme dosť rovnakí, len otec je skúsenejší.
V čom ste odlišní?
Generačne. Niekedy mi prekáža, že otec myslí staromódne. Vtedy sa ho snažím presvedčiť o svojej pravde.
Konkrétne v čom?
Napríklad toto cédečko Vagabund. Až teraz mi dal možnosť prezentovať vlastnú muziku a štýl. Naša prvá platňa bola rómskejšia, kým na tejto prevláda moje obľúbené fanky. Otec ma však stále prehováral: Nerob to! Nebude sa to páčiť. Opak je pravda.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Nikdy som mu nemal čo vyčítať.
Rozprával vám rozprávky?
Nerozprával. Dal mi však iné. Otec bol celý život slobodný a viedol "vagabundský život" v tom dobrom zmysle slova. Jeho život vždy bol pre mňa rozprávkou.
Dodnes vám nejako pomáha?
Stále a pomáhame si navzájom. Keby som potreboval nejakú finančnú podporu, čo sa chvalabohu ešte nestalo, určite by mi pomohol.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Radosť som mu už spravil. Náš spoločný sen s otcom vždy bol zabávať ľudí a urobiť ich šťastnými. Darí sa nám to.
Igor Kmeťo (25) junior sa narodil v Bratislave. Na Konzervatóriu vyštudoval saxafón a klavír. Pol roka bol v USA na stáži. Od detstva sa venuje muzike - od 14 rokov hral s otcom a jeho bratmi v Kmeťobande. S kapelou vydal po platni Bubamara druhé cédečko s názvom Vagabund.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský