Zuzana Mojžišová (30). Vyštudovala hudobnú vedu, pracuje v Slovenskom rozhlase ako redaktorka klasickej hudby.
Keď sa na trhu objavil nový album, na ktorom sa stretli gitarista Andrej Šeban, basgitarista Oskar Rózsa, bubeník Martin Valihora, huslista Stano Palúch a niekoľko ďalších vynikajúcich inštrumentalistov, vzbudil okamžite pozornosť. K nej sa pridružilo prekvapenie, keď sa jeho krstnými rodičmi stali Iva Bittová a Marián Varga. O tom, ako to celé vlastne vzniklo, sme sa porozprávali so speváčkou ZUZANOU MOJŽIŠOVOU, pretože jej meno album nesie.
Na CD je po prvýkrát napísané iba Zuzana Mojžišová - je to teda debutový sólový album?
"V podstate áno, ale malo to svoje dôvody. Prvé cédečko malo názov Jej družina. Keďže nastali problémy so značkou, druhé sme už nazvali Zuzana Mojžišová a jej družina. Pri ďalšom projekte som na spoluprácu prizvala nových hudobníkov a hlavne producenta Oskara Rózsu, a tak tretí album sa už jednoducho volá po mne."
Čo bol hlavný dôvod, prečo ste sa rozhodli vymeniť "družinu" za štúdiových hudobníkov?
"Jednoducho to vyplynulo z pripravovaných aranžmánov. Oskar Rózsa si vypočul nové piesne a na základe mojich predstáv navrhol, že by som mala skúsiť do štúdia pozvať Martina Valihoru. Oskar sa zhostil postu basgitaristu a už chýbala len gitara Andreja Šebana. Podarilo sa aj to. Sú tam však aj mená, ktoré sa objavovali na predchádzajúcich tituloch či v koncertných zostavách, napríklad Stano Palúch či Rasťo Andris. Bol to vlastne môj sen, zapojiť do hudby v štýle world music profesionálnych hudobníkov, ktorí majú skúsenosti z rôznych žánrov. Tú hudbu to posúva ďalej a nás všetkých okolo tiež."
Ako sa vám podarilo prehovoriť na spoluprácu a dať dohromady slovenskú inštrumentálnu špičku?
"Sú to veľkí muzikanti, otvorení voči každej dobrej hudbe a táto sa im asi zdala byť dobrá. Napokon Šeban sa aj samostatne venuje ľudovej hudbe a zaoberá sa folklórnymi prvkami, motívmi nielen zo Slovenska, Valihora zase hrá s japonskou klaviristkou Hiromi, kde tiež hudobne silne cítiť etnickú príslušnosť. Oskar je človek neuveriteľne asertívny, takže hneď sa dokázal ponoriť do slovenskej ľudovky, huslista Palúch je známy svojou inklináciou k ľudovej piesni, no a Andris sa žánrom world music zaoberá profesionálne v Slovenskom rozhlase, je inštrumentalistom i výrobcom ľudových nástrojov."
Iva Bittová a Marián Varga sa stali krstnými rodičmi albumu. Ako k tomu vlastne prišlo?
"Ivu si vážim ako človeka, ale najmä ako speváčku, ktorá vo svojej interpretácii vychádza z folklórneho materiálu. To je spoločná platforma, ktorá ma priviedla k myšlienke prizvať si ju ako krstnú mamu. Marián je zase prvým Slovákom v neklasickej hudobnej sfére, ktorý pochopil krásu ľudovej piesne a ako prvý použil fúziu folklórneho materiálu s pop music."
Máte nejaký názov pre štýl, ktorý hráte? Dá sa nejako opísať človeku, ktorý nepozná vašu hudbu?
"Dnes sa tomu údajne hovorí world music. Všetko sú to však slovenské ľudové piesne zaranžované do podoby, ktorá je mne a môjmu okoliu blízka. Podoba, ktorá v sebe skrýva prvky rocku, jazzu, ale hlavne plnokrvnú, temperamentnú aj lyrickú, poetickú slovenskú ľudovú hudbu."
Podľa čoho si vyberáte konkrétne ľudové piesne na spracovanie?
"Hľadala som v zborníkoch, zbierkach, počúvala archívne nahrávky autentického folklóru. Pieseň ma musí niečím zaujať, či už melodikou, viachlasom, rytmikou, textovou poetikou, modalitou, ale hlavne musím cítiť, že sa dá upraviť do modernej podoby."
V posledných rokoch je veľká vlna záujmu o world music, čiže slovenské texty nemusia byť prekážkou, naopak vítanou exotikou. Plánujete propagovať album aj v zahraničí?
"Myslím si, že tento album sa pokojne môže zaradiť medzi zahraničné tituly žánru world music ako napríklad Farlanders či Värtinnä. Má na to zvukové, interpretačné aj materiálové predpoklady. Vo svete zaujme nádhernou melodikou, slovenskými viachlasmi, ľudovými nástrojmi, nárečovými zvukomalebnosťami - jednoducho silne emočnou slovenskou hudbou."
