Unikátny nález sa koncom tejto archeologickej sezóny podaril nemeckému archeoturistovi Ulrichovi Friesovi. V Nižnej Myšli objavil hrob "šľachtica" z doby bronzovej, ktorý hneď po jeho pochovaní vykrádači nielen úplne vybielili, ale na mŕtvom tele vykonali aj krutý akt pomsty.
Bývalý úradník bavorskej vlády Ulrich Fries na tohtoročnú dovolenku v Nižnej Myšli určite nezabudne. Náruživý archeoturista už desať rokov každé leto meria cestu z Mníchova do neveľkej obce neďaleko Košíc, len aby za vlastné peniaze mohol odhaľovať tajomstvá života ľudí z doby bronzovej. Na sklonku tohtoročného archeologického dobrodružstva natrafil na unikátny hrob."Bol to zlatý klinec tohtoročnej výskumnej sezóny. S ničím podobným som sa doteraz nestretol," hovorí vedúci výskumu Ladislav Olexa z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV v Nitre.
V hrobe číslo 773 našli kostru statného, asi 190 centimetrov vysokého muža vo veku 40 až 50 rokov. Hrob bol evidentne vykradnutý krátko po pochovaní.
Nebolo by na tom nič zvláštne, pretože približne v tretine zo 780 doteraz odkrytých hrobov archeológovia našli stopy po zásahu vykrádačov. Ďalší výskum však odhalil príšerné divadlo, ktoré sa tam odohralo.
"Kosti muža, ktorý zrejme patril k privilegovanej vrstve, sme našli nahádzané na jednom mieste. Časti tela nahrnuli do rohu hrobovej jamy. Ako poslednú presunuli lebku. Predtým však pochovanej mŕtvole surovo rozbili tvár. Podľa našej interpretácie išlo pravdepodobne o akýsi akt posmrtnej pomsty," domnieva sa archeológ.
Na rozdiel od iných hrobov v ňom nenašli žiadne milodary. "Vo väčšine vykradnutých hrobov chýba len časť výbavy, vykrádači v nich nechali napríklad keramické nádoby. V tomto hrobe nechali len poprehadzované kosti, nič viac. Na ľavom zápästí kostry sú napríklad stopy po bronzovom šperku. Aj to svedčí, že v hrobe boli milodary a že pravdepodobne išlo o ‚šľachtica' v ich ponímaní," vysvetľuje Olexa.
Postupným odkryvom zistili archeológovia ďalšie zásadné odlišnosti. "Tento hrob nie je len dôkazom aktu pomsty, obáv z návratu pochovaného, ale možno aj zaujímavou ukážkou vývoja predstáv o posmrtnom živote. Preto si myslíme, že nestačí jeho obsah len zdokumentovať," hovorí Olexa.
Dôchodca Ulrich Fries, ktorý spolu s ďalšími nemeckými archeoturistami trávil uplynulé leto na vykopávkach, sa o rok do Nižnej Myšle určite vráti. "Hrob sme odkryli tesne predtým, ako Uli odišiel domov. Jeho vášeň amatérskeho archeológa po tomto náleze ešte vzrástla. O rok si ho bude môcť pozrieť v múzeu," hovorí Olexa.
Atypický hrob chcú totiž nainštalovať v Myšľanskom obecnom múzeu, kde je stála expozícia nálezov pochádzajúcich z archeologického výskumu v Nižnej Myšli.
Aj deti v praveku sa rady hrali
Nižná Myšľa sa vďaka unikátnym nálezom z doby bronzovej, ktoré už obdivovali návštevníci múzeí vo Florencii, Varšave, Wuppertale a v ďalších európskych mestách, natrvalo zapísala do archeologickej mapy starého kontinentu. Jej minulosť od praveku až po súčasnosť majú možnosť spoznávať aj jej obyvatelia v jedinečnom Myšľanskom obecnom múzeu. Vzniklo v roku 1998 v priestoroch bývalého premonštrátskeho, neskôr jezuitského kláštora.
"Bolo by hriechom nechávať metráky materiálu, ktorý sme vykopali v priebehu takmer troch desaťročí, skryté v depozitoch. Vďaka pochopeniu farského úradu rímskokatolíckej cirkvi, ktorý nám poskytol priestory, obecnej samosprávy a nezištnej pomoci členov Klubu priateľov archeologického výskumu v Nižnej Myšli Collegium Myssle, ktorí odpracovali na rekonštrukcii priestorov tisícky hodín, sa nám podarilo zhmotniť náš sen - sústrediť vzácne nálezy pod jednou strechou," hovorí Ladislav Olexa.
Zbierkový fond múzea tvoria výlučne nálezy z okolia Nižnej Myšle. V stálej expozícii sú okrem typickej keramiky aj bronzové a kostené zbrane, nástroje, repliky zlatých šperkov i hroby s posmrtnou výbavou. K svetovým unikátom patrí hlinený vozík, ktorý našli v detskom hrobe. "Mohol mať pôvodne kultový význam, ale skôr sa prikláňam k názoru, že dieťaťu vložili do hrobu jeho obľúbenú hračku. Aj pred 3500 rokmi sa deti rady hrali," hovorí archeológ.
Odkryli už 780 hrobov z doby bronzovej
Opevnená osada na území dnešnej Nižnej Myšle patrila v počiatkoch doby bronzovej (1700 až 1400 pred naším letopočtom) medzi najvýznamnejšie remeselnícke, duchovné a zrejme aj mocenské centrá Karpatskej kotliny. Svedčia o tom bohaté archeologické nálezy, ktoré v priebehu 28 rokov systematického výskumu odkryli pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre a Východoslovenského múzea v Košiciach.
Počas tohtoročnej sezóny našli a zdokumentovali ďalších jedenásť hrobov, ich celkový počet narástol na 780. Archeológovia za výraznej pomoci študentov histórie a archeoturistov z Nemecka odkryli po- čas leta približne 60 metrov opevnenia osady.
"Precíznym štúdiom sme získali zaujímavé poznatky o konštrukcii valu. Napríklad, že obyvatelia budovali drevené komory, ktoré vypĺňali hlinou a kamením. Podľa dostupných poznatkov je to jeden z najstarších dokladov o funkčnom a cieľavedome budovanom fortifikačnom systéme vo východnej časti Karpatskej kotliny," hovorí Ladislav Olexa, ktorý na výskume v Nižnej Myšli pracuje 28 rokov.
Opevnená osada s pohrebiskom sa rozprestiera na ploche približne desať hektárov. Podľa doterajších výsledkov výskumu patrila rozlohou a počtom obyvateľov k najväčším urbanistickým celkom doby bronzovej v Karpatskej kotline.
"Nálezy sú nezvratným dokladom vyspelosti civilizácie, ktorá žila vo východnej časti strednej Európy, o jej remeselnej zručnosti a vysokej kultúrno-spoločenskej úrovni," hovorí Olexa.
Podľa jeho názoru sa za uplynulých 28 rokov bádania podarilo preskúmať približne tretinu lokality. "V okolí sú ďalšie náleziská, ktoré si zaslúžia pozornosť. Je tu práce pre minimálne tri ďalšie generácie archeológov."
Foto - VERONIKA JANUŠKOVÁ, RÓBERT SÁNDOR
National Geographic o nálezisku
Reportáž venovanú otomanskej kultúre, v rámci ktorej zohrávajú výsledky systematického archeologického výskumu opevnenej osady a pohrebiska v Nižnej Myšli dôležitú úlohu, by sa mala v blízkej budúcnosti objaviť v prestížnom časopise National Geographic.
"Otomanská kultúra patrí medzi najzaujímavejšie kultúry staršej doby bronzovej. Nevšedné výsledky výskumu v Nižnej Myšli, ich prezentácia a spôsob manažovania si zaslúžia pozornosť," povedal autor pripravovanej reportáže, archeológ Drahoslav Hulínek.
Podľa jeho slov výskum v Nižnej Myšli patrí svojím rozsahom a výsledkami k výnimkám v slovenskej archeológii. "Je málo výskumov na Slovensku i v širšom geografickom meradle, ktoré by poskytovali ucelenejšie informácie o živote ľudí z tohto obdobia."
Nižná Myšľa sa zapísala do archeologickej mapy Európy aj vďaka špecializovanému talianskemu časopisu Archeologia Viva, ktorý priniesol v roku 2000 exkluzívnu reportáž pod názvom Nižná Myšľa - metropola doby bronzovej. Uverejnením materiálu na 14 stranách bohato ilustrovanom fotografiami sa nálezisko neďaleko Košíc dostalo do spoločnosti takých svetových archeologických lokalít, akými sú napríklad hrobky faraónov v Egypte.
