Saul Bellow, narodený roku 1915, sa blíži k deväťdesiatke. Je však stále veľmi vitálny aj ako človek (ako 85-ročný sa ešte stal otcom), aj ako rozprávač (neustále vydáva nové knihy). Už takmer tridsať rokov ho zdobí Nobelova cena (okrem množstva iných, z ktorých najvýznamnejšia je Pulitzerova cena), a napriek tomu sa nestal živou skamenelinou v čítankách. Celý život sa pohybuje na univerzitnej pôde a nehrozí mu, že sa nakazí akademizmom.
Bellow pochádza z rusko-židovskej rodiny, narodil sa však už na americkom kontinente, v kanadskom Quebecu. Vyrastal v Chicagu, kde absolvoval na univerzite antropológiu a sociológiu. Najpohnutejším obdobím bola druhá svetová vojna, keď slúžil v námorníctve. A potom už len zdanlivo pokojný, úspešný, plodný život.
Nie však v súkromnej sfére. Bellow absolvoval niekoľko manželstiev, je otcom viacerých detí a dnes vlastne patriarchom celého bellowovského rodu. Jeho prvý román sa volal Človek na hojdačke či Rozkolísaný človek, ale očividne to platilo iba obrazne. Aj keď sa dá povedať, že hrdinami Bellowových románov, nech sa už volajú Herzog alebo Henderson, je sám autor, ktorý je vnútorne poriadne rozhádzaný. Hrdinovia jeho kníh v priebehu času starnú, strácajú ilúzie o svete i o sebe samom, usilujú sa vymaniť z nudy akademizmu a z prekliatia intelektu, zároveň si však potrpia na svoju úroveň a v skutočnosti sú pyšní na to, čo dosiahli vlastným talentom a schopnosťami. Aj keď je to často vzdelanie a iné nehmotné hodnoty.
Taký je aj úradníček disciplinovane vyrozprávaného príbehu v druhom Bellowovom románe Obeť. Dobrodružstvá Augieho Marcha sú zato akýmsi literárnym komiksom, sledom bizarných, až akčných situácií, cez ktoré prechádza hochštapler March. Podobne fantastický je román Henderson, kráľ dažďa, v ktorom sa hrdina ocitne v africkom pralese, aby sa stal kolektívnym manželom mnohých domorodých žien. Doteraz najúspešnejším románom Saula Bellowa je však Herzog z roku 1964.
Herzoga na mnohých miestach tejto knihy charakterizuje v brilantných opisoch autor - bolo preňho typické, "že nosil so sebou knihu, aby mohol čítať v metre alebo v autobuse". Na inom mieste výstižne spresňuje: "Moses E. Herzog peniaze na bankovom konte nemá, zato však jeho meno možno nájsť v knižnici." Preto reaguje na stroskotanie svojho druhého manželstva typicky intelektuálsky: cestuje, uteká, vracia sa späť, píše reálne aj imaginárne listy osobám, inštitúciám i Bohu a predovšetkým sa donekonečna pozoruje a pitve svoj vnútorný život.
Štylizuje sa do roly hlupáka, ale hlupáka, ktorý je zároveň chytrý. Nie nadarmo Bellow pomáhal do americkej literatúry presadzovať tvorbu Isaaka Bashevisa Singera, ktorého prózu Hlupák Gimpl aj preložil do angličtiny. Aj Bellowov Herzog, podobne ako ďalší hrdinovia, sú nepraktickí ľudia, ktorí riešia kozmologické problémy, a pritom stroskotávajú v rodinnom a praktickom živote.
Taký je aj Sammler z románu Planéta pána Sammlera či spisovateľ Citrin z Humboldtovho daru.
Osemdesiate roky minulého storočia zastihli Bellowa v mimoriadnej kondícii: napísal za sebou niekoľko románov, napríklad Dekanov december či Väčšina zomiera na srdcebôľ.
Aj posledné práce tohto nestora svetovej prózy (Realista, Ravelstein, Spojka Bellarosa) ukazujú, že Saul Bellow je síce žijúcim klasikom, ale klasikom, ktorý ešte nestihol skamenieť v bustu.
DANIEL HEVIER
