V ankete pri príležitosti projektu Svetová knižnica SME odpovedá na tri otázky 50 osobností slovenského kultúrneho života. Dnes spisovateľ MÁRIUS KOPCSAY.
1. Najlepší spisovateľ 20. storočia: Karel Čapek. Na jeho štýle oceňujem presne namiešanú kombináciu humoru, zveličenia a zároveň aj schopnosti pomenovať veľké, vážne témy. Na jeho osobnosti mi imponuje všestrannosť - bol spisovateľ, dramatik, intelektuál. Žil v tragickej dobe a v konečnom dôsledku ju prežiť nedokázal.
2. Najlepší román 20. storočia: Trilógia Alfonza Bednára Za hrsť drobných (a menovite posledný diel Za hrsť drobných z rozvojovej planéty Tryfé). Táto kniha ma po nevyhnutnom období dobrodružných románov uviedla do sveta ozajstnej literatúry. Ľudí aj realitu, v ktorej žijú, pritom zobrazila tak odvážne, až prekvapuje, že vôbec mohla vyjsť.
3. Najlepšia kniha edície Svetová knižnica SME: Zo zoznamu som si bez váhania vybral Rozum Rudolfa Slobodu - zrejme pre neuveriteľne silný katarzný účinok tohto diela. Človek, ktorý si na svoje plecia berie trápenia nielen svoje, ale aj ostatných ľudí, ba celého ľudstva, musí trpieť pocitom osamelosti - a pritom problém nie je zďaleka len v ňom samotnom. Je to oslobodzujúce poznanie, ktoré si autor prežil a odtrpel.
"Už nemá pre mňa význam nijaký písaný text (vlastný) a čakám, kedy ma začne otravovať aj vlastné myslenie, ten vnútorný život, vnútorný monológ, zažívanie či prežívanie, aj tu je veľa lži a dokonca chce človek predstierať, že tam sa dá občas aj dobre cítiť. A čo sny? Nakoniec, čo nájde človek v tej svojej duši? Poézia rezignuje na hĺbku a domotáva slovami celú bytosť. Už to je ohyzdné, že deformuje prirodzený jazyk a tým chce navodiť dojem tajomstva. (...) Druhá tendencia je hovoriť všetko, prípadne len civilné veci, tzv. konkrétne, lenže jazyk je aj tu deformovaný, lebo konkrétny je iba čin."
RUDOLF SLOBODA
(Z denníkov)
