Bratislava 7. decembra (TASR) - Vzdelanostná úroveň 15-ročných Slovákov je na základe prieskumu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) PISA 2003 na priemernej úrovni. Slovensko skončilo na 18. mieste spomedzi 40 hodnotených krajín.
Prieskum bol zameraný na matematickú gramotnosť, ktorú PISA chápe ako schopnosť použiť nástroje matematiky v reálnom svete a ich využívanie pre vlastnú potrebu. Do prieskumu bolo zapojených 281 slovenských škôl a 7346 žiakov. "Lepšie výsledky sme zaznamenali v matematike a prírodných vedách, kde sme dosiahli 18. miesto. V čitateľskej gramotnosti sme však až na 29. mieste, čo je podpriemer," povedal na dnešnej tlačovej besede minister školstva SR Martin Fronc.
Slovensko má menej slabších žiakov než priemer krajín OECD. "Žiakov s podpriemernými výsledkami je u nás 6,7 percenta, kým v OECD 8,2 percenta. Zaostávame však v skupine nadpriemerných žiakov," konštatoval Fronc. Výrazný rozdiel zaznamenal prieskum medzi vynaloženými prostriedkami a výkonnosťou školstva. "Na základe parity kúpnej sily je u nás na školstvo vynakladaných ročne na žiaka okolo 15 tisíc dolárov, teda približne ako v Mexiku. Výkonnosťou však dosahujeme Taliansko, Nórsko či USA, kde na vzdelávanie ide okolo 80 tisíc dolárov," spomenul minister školstva. Rozdiely zaznamenali aj v jednotlivých regiónoch. Kým napríklad chlapci zo Žilinského kraja a dievčatá z Bratislavského zaznamenali v čitateľskej gramotnosti nadpriemerné výsledky, v Banskobystrickom kraji boli naopak podpriemerné. V porovnaní pohlaví vyšli v matematike lepšie chlapci, ktorí preukázali lepšie vedomosti než majú známky. "Chlapci sú nepozornejší a sem tam zabudnú napísať domácu úlohu, čo sa asi odzrkadľuje v známkach. V čítanosti však boli zase lepšie dievčatá," uviedol Fronc.
Slovenské školstvo nie je podľa neho na základe týchto výsledkov potrebné zatracovať, ale modernizovať. "Pozitívum vidím v tom, že ročne EÚ zaznamenáva deficit ľudí s prírodným a technickým vzdelaním na úrovni 100 tisíc miest. A práve v tejto oblasti sme dosiahli celkom dobré výsledky," povedal Fronc. Zlepšenie výsledkov si podľa šéfa rezortu školstva vyžiada nielen obsahovú reformu výučby a zvyšovanie platov pedagógov, ale aj zmenu postoja k vzdelávaniu, novú generáciu učiteľov a viac tvorivého priestoru pre žiakov.
Podľa koordinátorky PISA na Slovensku Paulíny Koršňákovej súvisia výsledky s kvalifikovanosťou učiteľov a sociálnym zázemím žiakov. "Po dvojhodinovom teste, v ktorom bola hodina určená na riešenie matematických úloh a druhá hodina na zvyšné tri disciplíny: prírodné vedy, čitateľskú gramotnosť a riešenie úloh, žiaci vyplňovali dotazníky zamerané na rodinné a sociálne zázemie. Taktiež sme skúmali kvalifikovanosť učiteľov," povedala Koršňáková. Na základe nich sa zistilo, že výsledky žiakov, ktorých rodičia majú minimálne maturitu, sú lepšie. Naopak, nekvalifikovaní pedagógovia, za ktorých boli v prieskume považovaní aj učitelia s vysokoškolským vzdelaním iného smeru s absolvovaním len doplnkového pedagogického štúdia, mali negatívny vplyv na výsledky. "Kľúčový význam na systémové zlepšenie má vzdelávanie pedagógov. Bez vkladu vysokých škôl a bez kvalitných kurzov pre terajších učiteľov nie možný posun," tvrdí Koršňáková.
Do prieskumu sa zapojilo spolu asi 250 tisíc žiakov, pričom podmienkou zapojenia sa do PISA bolo najmenej 4,5 tisíca vyplnených testov.
mig som
