Picasso bol ako oheň: dobrý sluha, ale zlý pán. Dobrý sluha (umenia), ale zlý pán (tých, ktorí ho obklopovali). Rozpráva nám o tom všetkom dosť podrobne Patrick O'Brian v knihe Picasso - životopis (BB art Praha, preložil Zdeněk Hron). Picassov rovesník Georges Braque (1882-1963) na otázku, čo je na umeleckom diele dôležité, odpovedal: "Jedine to, čo sa na ňom nedá vysvetliť."

Patrick O'Brian sa tohto varovania nenaľakal a išiel v knihe - našťastie - akousi strednou cestou. Viac ako technické finesy jednotlivých majstrových obrazov popisoval dojmy, ktoré v divákovi vyvolávajú. Picassovo dielo naozaj skôr ako na divákovo racionálne vnímanie apeluje na jeho citovú dispozíciu. "Delírium je najrýdzejším výrazom rozumu," povedal na túto tému Paul Eluard.

Aký bol teda život Pabla Picassa? Narodil sa v Malage a jeho otec bol amatérsky, nie príliš úspešný maliar sériovo maľovaných holubíc. Niektorých nás, ktorí sme ešte kedysi, vo svojom praveku, prišli s neodvratným úmyslom dobyť literárnu a umeleckú Bratislavu (kým ona napokon dobila nás), môžu rozčúliť už úvodné kapitoly O'Brianovho životopisu. Vykresľujú totiž mladého Picassa ako zázračné dieťa, ktoré svojím talentom hravo pokoruje všetky prekážky a príkoria a získava bez problémov tisíc a jednu moc.

Až neskoršie sa ukázalo, že veci sa majú inak. Hoci bol naozaj tým najrýdzejším géniom dvadsiateho storočia, špinavé a zákerné klebety neobchádzali ani jeho. Eva Šefčáková začala svojho času v šesťdesiatom ôsmom svoju problematickú brožúrku o Picassovi vyratúvaním nadávok a prívlastkov, ktoré mu adresovalo mediálne podsvetie ako kráľ handrárov či deštruktor prírody. Picasso na to reagoval tak, ako treba: maľoval, maľoval, maľoval. Pravda - aj miloval, miloval, miloval. Španieli o tom dobre vedia - a možno aj preto dali istej pôrodnici neďaleko Malagy meno Pabla Picassa.

Kniha Patricka O'Briana je nesporne zaujímavá a aktuálna. Aj napriek tomu, že puntičkár nájde na 503 stranách i niektoré drobné nedostatky či chyby. Tak napríklad Picasso s Apollinairom išli na návštevu k futuristovi Filippovi Tommasovi Marinnettimu a nie k Emiliovi Marinettimu. Na inom mieste autor o jednej Picassovej soche hovorí, že "nese na plecích velkou ostříhanou ovci", no ide tu zrejme o plastiku Muž s baranom z roku 1943, na ktorej pastier nenesie "ovcu" na pleciach, ale v náručí.

Do roku 1966 vyšlo o Picassovi údajne 1570 prác. Tá O'Brianova nie je iba jednou v rade. Vyniká bohatosťou preštudovaného a zhromaždeného materiálu, ale aj pokusom o ponor do psychiky moderného génia. Nejde mu totiž iba o to, aby dokázal, že Picasso bol jedinečný druh živočícha, špecializovaný na maľovanie a celkom od neho závislý. Ide mu aj o to, ukázať, v akom druhu trýznivej osamelosti sa veľký génius nachádza a ako ťažko z nej môže nájsť východisko.

Nezrozumiteľnosť Picassovho diela? On sám o nej hovoril: "Áno. Braque a Joyce boli tými nepochopiteľnými, ktorým mohol rozumieť každý." Dnes to už celkom určite môže platiť aj o ňom samotnom. O Picassovi.

Autor: IVAN MOJÍK(Autor je spisovateľ)