Netopiere účinne pomáhajú vytvoriť atmosféru strachu a úzkosti v mnohých filmoch a knihách. Jediné lietajúce cicavce sa dodnes nevedia zbaviť zlej povesti, ktorá sa s nimi vlečie už od stredoveku. Dôvod je jediný - nepoznáme ich a ani nemáme veľkú snahu porozumieť ich životu. Aktivisti dobrovoľného združenia Skupina pre ochranu netopierov sa už jedenásť rokov snažia ľudí presvedčiť, že všetky predsudky o týchto tvoroch sú číry nezmysel.
Kostolík, ktorý vojde do dejín
V obci Ratková pod svahmi Muránskej planiny stojí od 15. storočia evanjelický kostolík. Nie je v ňom veľmi rušno. V obci dnes žije približne desať praktikujúcich evanjelikov a bohoslužby sa tu konajú iba raz do mesiaca. Keby sa do kostolíka pred rokmi nenasťahovala najväčšia kolónia netopiera obyčajného na Slovensku, asi by sme sa o tejto kultúrnej pamiatke nikdy nedozvedeli.
Kolóniu približne pred desiatimi rokmi objavili aktivisti Skupiny pre ochranu netopierov. Odborníci odhadujú, že v nej môže žiť asi päťtisíc jedincov. Žijú tu v relatívnom pokoji, ale pre kostol znamenali isté nebezpečenstvo. Zvieratá štyridsať až päťdesiat rokov hromadili pod sebou trus, ktorý sa nad hlavnou loďou kostola ukladal v masívnych nánosoch.
"Netopierí trus dokáže do seba dobre nasakovať vlhkosť. Keby cez strechu, ktorá zďaleka nie je nová, a má mikrotrhliny, začala presakovať dažďová voda, mohlo prísť k narušeniu statiky," hovorí predseda Spoločnosti pre ochranu netopierov Peter Kaňuch, ktorý pôsobí v Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene.
Ukázalo sa, že jedinou možnosťou bude trus odstrániť. Nedávno sa tejto nevábnej práce ujala početná skupina aktivistov. Postavili plošinu, po ktorej spúšťali z podkrovia ťažké vrecia s trusom. Pracovali v ochranných maskách, lebo na povale to poriadne zapáchalo. Sem-tam museli odbehnúť na čerstvý vzduch nadýchať sa. Peter Kaňuch bol s výsledkom práce spokojný: "Naplnili sme takmer päťsto vriec. Odhadujeme, že na povale bolo približne desať ton trusu."
Neskorú jeseň si vybrali odborníci na čistenie zámerne. Unikátna kolónia totiž kostol opustila, presťahovala sa do zimných úkrytov. Všetci veria, že kolónia v kostolíku zostane, aj keď netopiere zistia, že sa niečo zmenilo.
"Všetko sme zabezpečili tak, aby to netopierom po návrate čo najviac pripomínalo dovtedajšie prostredie. Na povale sme nechali časť trusu, aby sa mohli zorientovať aj podľa pachu."
Ďalšie čistenie kostola už bude práca pre novú generáciu aktivistov.
Priateľstvo cez hnojivo?
Odborníci už pred akciou vypracovali rozbor trusu. Potvrdili, že je to vynikajúce ekologické hnojivo. Domáci zareagovali ihneď. Prichádzali s fúrikmi a odvážali si trus - guáno - na svoje políčka. Aktivisti aj toto považujú za cennú možnosť, ako uzatvoriť priateľstvo medzi netopierom a človekom.
"Hnojivo je dnes pomerne drahé a toto naozaj vyzerá ako humus. Počul som, že ho nemajú rady mandelinky zemiakové, tak ich hádam budeme mať na jar menej," povedal jeden z obyvateľov Ratkovej. Možnosti odviezť si pár vriec trusu sa potešil. Napokon, guáno je cennou komoditou aj vo svete.
Unikátny sonar
Netopier je nočný tvor. Cez deň spí zavesený dolu hlavou a na lov sa vydáva v noci. Často prilieta k pouličným svetlám, kde sa sústreďuje veľa hmyzu. Aj v úplnej tme sa dokáže vynikajúco orientovať pomocou echolokácie - sonaru. Je to niečo podobné ako radar, ten je však založený na šírení elektromagnetických vĺn, kým sonar na ultrazvuku.
"Netopiere vydávajú do priestoru hlasivkami ultrazvukové signály. Prevažná väčšina vydáva zvuk papuľou, ale napríklad podkováre vykrikujú cez nos. Každý druh netopierov používa špecifickú frekvenciu. Ultrazvuk sa šíri priestorom a naráža do predmetov či prípadnej koristi. Netopiere zachytia ozvenu špeciálne tvarovanými ušnicami. Podľa oneskorenia si dokonale dokážu predstaviť priestor. Nenadarmo sa hovorí, že vidia ušami. S niečím podobným sa možno v živočíšnej ríši stretnúť iba u delfínov," hovorí P. Kaňuch. "Zrak využívajú hlavne vtedy, keď sa za ranného šera vracajú do úkrytov. Nevidia však farebne. Zrak má u netopierov najmä sociálny účel, je dôležitý pri vzájomnej komunikácii."
Životný cyklus
Netopiere v miernom klimatickom pásme majú pomerne zložitý životný cyklus. Zimu prečkajú v stave hibernácie. Vtedy sa im niekoľkonásobne zníži obeh krvi, dýchanie a ďalšie životné funkcie. Na zimný spánok sa ukladajú zvyčajne v novembri.
V apríli či máji sa začínajú presúvať do letných úkrytov. Veľké kolónie v nich tvoria samice so svojimi mladými, samčeky žijú oddelene. Tvoria iba malé skupiny, niektoré žijú aj jednotlivo. Na jeseň, krátko pred uložením sa na zimný spánok, si začnú hľadať samičky. Vábia ich k sebe hlasom.
"Proces oplodnenia samičky je veľmi zaujímavý. Ku kopulácii síce v čase párenia príde, vajíčko sa však oplodní až o niekoľko mesiacov neskôr, na jar," hovorí P. Kaňuk. Spermie v samičke prežívajú pomerne dlhý čas, čo je v zvieracej ríši výnimočné. Reprodukčný proces zvyčajne naštartuje až teplý máj. Ak človek počas zimného spánku netopiere necitlivo prebudí, samičkám môže spôsobiť neplodnosť, prirodzený proces sa preruší.
Zo zimného spánku sa netopiere zvyčajne budia niekoľko hodín. Ak sú nútené prebudiť sa rýchlo, môže to u nich vyvolať veľký stres.
Prečo sme z nich urobili upírov?
Netopiere sú typické hmyzožravce. Iba dva druhy na celom svete sa živia krvou hydiny či dobytka. Stretnúť takýchto upírov by ste mohli iba na americkom kontinente, najznámejším je zrejme desmond červený. Tieto netopiere necicajú krv priamo. Ostrými zubami urobia v koži ranu a vytekajúcu krv lížu. Tak môžu zo zvieraťa na zviera prenášať choroby prenosné krvou.
O takýchto zvykoch však ľudia v stredovekej Európe určite nevedeli, a napriek tomu sa netopierov štítili. Odpudzoval ich démonický vzhľad - blanité krídla, ostré zuby, telo podobné myši či vešanie sa dolu hlavou a záhadné prelety za súmraku.
Na druhý svet netopierom najčastejšie pomáhame my sami. Neraz priamou likvidáciou alebo necitlivými architektonickými zásahmi či chemickým morením dreva na povalách. Veľmi často doplácajú aj na prechemizované životné prostredie.
Čoraz častejšie sa s netopiermi stretávame aj v panelákoch. Pri ich premiestňovaní zväčša asistujú ochranári. "Treba ich opatrne odchytiť, aby sa nevyľakali, a nájsť pre ne nové útočisko," hovorí Martin Ceľuch. Stále sa však hľadajú postupy, ako to zvládnuť bez problémov.
V Číne by sa cítili najlepšie
Netopiere sa nepochybne cítia najlepšie v Číne, kde ich majú v úcte. Bolo by však problematické vysťahovať tam všetky. Na svete ich totiž žije asi tisíc druhov, výnimkou sú iba polárne oblasti.
Peter Kaňuch sa o vzťahu Číňanov k netopierom mohol presvedčiť počas študijnej cesty v Číne. "Netopiere tu označujú ako bian-fu, symbol šťastia. Tento prístup sa mi veľmi páčil, mohli by sme si brať príklad. Prešli sme rôzne lokality, kde netopiere žijú v kolóniách. Pravdepodobne sme objavili aj nejaké nové druhy, ktoré zatiaľ nie sú vo svete známe," hovorí.
Odborníci na nové objavy narazia pomerne často. Unikátom je napríklad Papradia jaskyňa (Bracken Bat Cave) v Texase, kde žije zrejme najväčšia kolónia netopierov na svete. Počet jedincov v nej sa odhaduje na dvadsať miliónov. Za noc skonzumujú okolo 200 ton hmyzu!
Neznáme netopiere
Peter Kaňuch sa spolu s Martinom Ceľuchom z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene venujú výskumu netopierov už dlhý čas, venovali im aj niekoľko odborných prác. Napriek tomu tvrdia, že čím viac o netopieroch vedia, tým sú pre nich väčšou neznámou. O živote netopierov vieme stále málo.
Netopiere sú veľmi cenné a chránené cicavce. Na Slovensku ich žije 26 druhov, takmer každoročne sa však vo svete objaví nový druh. "Na život človeka nemajú žiaden negatívny vplyv, no napriek tomu majú ľudia proti nim stále neopodstatnený odpor, alebo sa ich boja," hovorí Martin Ceľuch. Ten sa snažia aktivisti u ľudí prekonať napríklad organizovaním Európskych nocí netopierov, kde sa záujemcovia môžu o okrídlených cicavcoch dozvedieť viac. V niektorých európskych krajinách už niekoľko druhov netopierov vyhynulo. Odborníci sa preto zhodujú, že si zaslúžia systematickú ochranu. V rámci Európy vznikol medzinárodný dohovor o ochrane netopierov Eurobats. Sekretariát sídli v Bonne a jeho signatárom je aj Slovensko. Uvažuje sa aj o založení medzinárodnej organizácie, ktorá sa bude zameriavať na ochranu netopierov, niečo na spôsob Bird Life. Iniciatíva vyšla od ochranárov z Británie. Všetci veria, že Bat Life (bat - netopier) neostane iba v rovine snov a účinne pomôže známym neznámym netopierom.
V starom evanjelickom kostole v obci Ratková žije už niekoľko desiatok rokov asi päťtisícová kolónia netopierov, ktorá za ten čas nahromadila pod sebou hrubú vrstvu trusu. Keďže to mohlo ohroziť statiku kostolíka, pred pár dňami zorganizovali aktivisti Skupiny pre ochranu netopierov jeho odstraňovanie. Na povale bolo odhadom približne desať ton trusu. Vrecia s ním spúšťali z podkrovia po plošine a museli pracovať v ochranných maskách, lebo na povale to poriadne zapáchalo.
