Zásluhou prvej zmiešanej autorskej dvojice v slovenskej literatúre – Denisa Fulmeková a Peter Macsovszky – sa dostali aj do beletrie. Názov Klebetromán (Kalligram, Bratislava 2004) priamo uvádza novú žánrovú formu. Zvláštny druh pikareskného románu poskladaného z románikov, nehôd a trapasov. Neputuje v ňom však hrdina, ale rozprávanie sa vo forme zreťazenia klebiet prenáša z figúrky na figúrku. Postavy sú dve, sú to zároveň rozprávači, hoci iba jeden z nich hovorí v prvej gramatickej osobe. Druhý sa treťou osobou len maskuje, vytvára ilúziu odstupu, na niektorých miestach sa však prezradí. Ale napokon ide len o gramatiku a kompozičnú stratégiu.
Klebeta je väčšinou nepravdivé a zveličené tvrdenie. Je plytká a povrchná, a tak pôsobí zámerne i rozprávanie. Je však založené na dobrom postrehu a zvládnutej selekcii. Štýl je minimalistický, bez vlastností, no nie banálny či hlúpy. Jazyk expresívny až na hranicu vulgárnosti, zároveň však ľahký a vtipný – plynie hladko, dobre sa číta. Fiktívny polosvet bratislavských kaviarní, spisovateľských klubov, ezoterických, novinárskych a hudobníckych kruhov je poskladaný z autentických, na konkrétnych miestach odpočutých a odpozorovaných príhod a príbehov. V každej figúrke je niečo zo skutočne existujúcich ľudí, a hoci došlo ku kríženiu, posunom a premenúvaniu, mnohí sa môžu ľahko spoznať, mnohých spoznávame. Autori sú neľútostní, indiskrétni, v žiadnom prípade však nemoralizujú ani nesúdia. Naopak, najnemilosrdnejší sú sami k sebe. Najväčšmi odhalili a ohovorili prostredníctvom postáv Lary a Sebastiána seba. Nie vzájomne, každý sám seba. Napriek nelichotivému obrazu jednej utáranej a uslintanej mikrosociety je to zábavné čítanie. Lebo žiť a písať v bizarnom svete – ak si jeho pokrútenosť stále uvedomujeme – je aj zábava.
Autor: Viktor Suchý(autor sa živí čítaním)
