bude právnym štátom vtedy, keď sa bude podobať tomu Slovensku, v ktorom bol Ivan Lexa riaditeľom tajnej služby, v ktorom mohol Lexa ponúkať ministrovi vnútra Ľudovítovi Hudekovi, že mu dá pusu na čelo, keď ten kopne do gulí vyšetrovateľa únosu mladého Kováča, smerujúcemu k obžalovaniu Lexových podriadených z účasti na únose a keď samoamnestia bude nespochybniteľnou súčasťou systému právneho štátu.
Apači s Geronimom ani Siouxovia so Sitting Bullom nemali toľko šťastia, aby sa im podarilo pred definitívnou porážkou pri Wounded Knee zajať amerického prezidenta a vydobyť si od neho prísľub trvalého mieru a pokojného života na loviskách ich otcov. Viac šťastia mali už brazílski Indiáni z povodia Amazonky, ktorí odchytili slovenského Bieleho otca na dovolenke a prepustili ju pod podmienkou splnenia dodávok nejakých kráv a mercedesu a ešte čohosi, z čoho by vraj mal ťažkú hlavu aj G. W. Bush. Nemali by sme sa my ostatní začať skladať na výkupné? Plniť sľuby patrí k dobrým mravom, pán prezident.
Že V. Mečiar klame, keď hovorí o tom, kto spôsobil zahraničnú izoláciu Slovenska a nepozvanie za člena NATO v roku 1997, nie je nič nové. Že R. Fico opakuje, že predseda HZDS je prekážkou toho, aby s ním Smer vytvoril povolebnú koalíciu, takisto nič nové neprináša, hoci povedané zoči-voči a pred pozorovateľmi NATO, je predsa len trochu iná káva. Že O. Keltošová v takýchto chvíľach reaguje, že päť minút po voľbách sa bude rozhodovať, kto s kým zostaví vládu, nie je tiež žiadnou novinkou. Na to, že o rok sa rozhodne, kam bude Slovensko v ďalších desaťročiach patriť, je táto krajinka dosť nudná.
