Marek Mintál s pohárom pre najlepšieho slovenského futbalistu roku 2004. FOTO SME - PAVOL MAJER
Najlepším slovenským futbalistom v roku 2004 sa podľa ankety Slovenského futbalového zväzu a denníka Pravda stal MAREK MINTÁL (2. 9. 1977). Najlepší strelec nemeckej bundesligy s 13 gólmi prežíva jedno z najkrajších období v živote. Okrem vydareného futbalového roku má žilinský rodák za sebou aj svadbu s Katarínou a v sobotu 18. decembra pôrod ich prvorodeného syna Jakuba, pri ktorom asistoval
Aké ste mali pocity pred vyhlásením?
Mal som trošku trému. Bolo tu veľa osobností aj z vlády.
Počítali ste s tým, že sa na vás do bratislavského hotela Radisson SAS Carlton príde pozrieť aj prezident Gašparovič?
Nevedel som o tom. Každého teší, že tu bola hlava štátu. Bol to fantastický pocit podať si s ním ruku.
Na prvých dvoch miestach sa mená Mintál a Vittek očakávali. Čo ste si s Róbertom hovorili predtým?
Robo mi hovoril, že vyhrám. Stavili sme sa o kartón De luxe. Prehral som, takže veľmi rád mu ho donesiem. Veľká vďaka však patrí práve jemu, na mnohé góly za Norimberg mi prihral. Bez neho by som nebol tam, kde som.
Čakali ste víťazstvo?
Po roku sa stal sen skutočnosťou. Momentálne som najlepší strelec bundesligy. Je to pre mňa malý príjemný šok. Som nesmierne šťastný.
Okrem toho ste boli v Nemecku aj najlepším strelcom druhej ligy s 18 gólmi. Čo pre vás znamená viac?
Sú to dve rôzne veci. Oboje sú však o futbale. V tejto otázke som rád, že celý rok bol taký úspešný.
Nezdá sa vám, že ste si víťazstvo v ankete získali najmä výkonmi v Norimbergu a že v reprezentácii treba ešte pridať?
Samozrejme, mám ten pocit. Prečo som však vyhral anketu, na to sa treba spýtať ľudí, ktorí do nej hlasovali, tým aj hodnotili a bilancovali celý môj rok.
Zlepšila sa už komunikácia s nemeckými novinármi, ako sa má vaša nemčina?
Keď nemusím s nimi komunikovať, nerobím to. Niekedy vypisujú bludy a nezmysly, čo človeka nahnevá. Keď je novinár normálny, dám mu rozhovor. Nemám však rád, keď sa o mne píše každý deň, kam chodím, čo robím, akú mám prezývku. Sústredím sa na svoju prácu. Chcem ostať taký, aký som, aby zo mňa nerobili médiá hviezdu, čo na druhej strane nemusí byť pravda.
Ktoré zážitky z roku 2004 vám najviac utkvejú v pamäti?
Svadba, pôrod, postup do prvej ligy a derby proti Bayernu.
Ste najšťastnejším futbalistom alebo otcom na svete?
Oboje. Sú to krásne, aj keď odlišné pocity.
Dáte si víťazný pohár nad kolísku?
Nie, radšej do obývačky, aby nepadol na malého.
Zvyknete po tréningu vášho mužstva zostať na ihrisku dlhšie a pracovať na sebe navyše?
Snažím sa vždy na tréningu spraviť všetko na sto percent, aj keď nie vždy má človek chuť. Niekedy ostávam aj po tréningu a snažím sa vylepšovať veci, ktoré robím zle a ešte viac popracovať na tých, ktoré už viem.
V Norimbergu si vás cenia natoľko, že o vás hovoria, že ste nepredajný. Boli však už aj hlasy o vašom prípadnom odchode. Zaujímajú sa o vás mnohé významnejšie kluby. Ktorý z nich je vaším snom?
Nepoznám hráča, ktorý je nepredajný. Tie slová boli skôr nadšenie prezidenta klubu. Ak príde adekvátna ponuka pre mňa aj pre klub, sú ochotní uvažovať aj nad mojím odchodom. Ťažko mi je hovoriť o snoch. V prvom rade chcem byť zdravý. Ak ostanem tento polrok v bundeslige, chcem, aby sme sa v nej udržali a s reprezentáciou, aby sme postúpili na majstrovstvá sveta. Z veľkých mien klubov by mi asi najviac vyhovovala ponuka z Bayernu, lebo som si už zvykol na štýl v Nemecku. Všetko je však otvorené. Uvidíme v najbližších dňoch, možno mesiacoch.
Ste výborný futbalista, vzorný reprezentant krajiny, aký ste človek?
To musia posúdiť iní. Snažím sa každý deň pracovať na sebe tak, aby to prinášalo ovocie. Dnes si už môžem povedať, že som netrénoval nadarmo. To je na tom to najkrajšie. Na reprezentáciu sa vždy teším, sme skvelá partia so skvelým trénerom.
Kedy vám bolo počas sezóny najťažšie?
V sobotu pri pôrode. Bol som celý čas pri manželke, bolo to veľmi zdĺhavé. Už viem, čo matky v tých chvíľach prežívajú. Bol som nervózny, triasli sa mi ruky. V niektorých chvíľach ma manželka ani nevnímala. Klobúk dolu pred ženami, že takto ťažko privedú na svet potomkov, je to úžasné.
Vypadlo vám veľa sĺz?
Boli dve. Som šťastný, že Jakubko bol v brušku poslušný, mama nemala žiadne komplikácie.
Plánujete ďalšie deti?
Nechceme, aby ostal Jakub sám. Aj dcéru by som bral, nech viem, aké je to mať dcéru aj syna.
Ako vnímate Vianoce?
Pre mňa je to najkrajšie obdobie v roku. Vždy sa na ne neskutočne teším celý rok ako malé dieťa. Tieto strávim v Nemecku, rovnako ako Silvestra, kvôli malému teraz nemôžeme nikde chodiť. Inak sa vždy budem snažiť stráviť sviatky doma na Slovensku.
Mali ste problém s kupovaním darčekov?
Nie, za desať minút som ich mal nakúpené.
Čo by ste si darovali pod stromček sám?
Aby som bol živý a zdravý, aby som mal zdravú rodinu, pokoj a lásku v nej. Tieto veci majú pre mňa najväčšiu hodnotu a priestor na svete.
Rozmýšľali ste nad tým, čím by ste boli, keby ste neboli futbalistom?
Ako malého ma to vždy ťahalo do obchodu, bol som maškrtník na sladké. Chcel som byť predavačom. Ten je stále v kontakte s ľuďmi.
Keby ste si mali vziať tri veci na opustený ostrov, ktoré by to boli?
Rodina, zdravie a lopta.
Keby ste mali moc zmeniť niečo na svete, čo by to bolo?
,,Aby boli ľudia k sebe láskavejší, aby sa mali viac radi, aby nebola taká nenávisť medzi nami. Nemám rád tragédie, atentáty, vojny, tie by som z tohto sveta vyškrtol."
Čo si želáte v novom futbalovom roku?
,,Aby sa mi viac strelecky darilo v reprezentácii, aby sme predvádzali výkony pre oči futbalových fajnšmekrov. Bolo by fantastické, keby som sa stal kráľom strelcov v bundeslige, ale to nie je až také dôležité."
