Josef Zíma a Marie Kyselková si spolu zahrali iba raz - v rozprávke Princezná so zlatou hviezdou. Potom sa stretli až po tridsiatich rokoch v štúdiu Slovenskej televízie pri spomienkach na nakrúcanie pamätnej rozprávky. FOTO - ARCHÍV

K atmosfére Vianoc okrem stromčekov, darčekov a dobrôt u nás neodmysliteľne patria rozprávky. Viac ako polovica populácie priznala, že väčšinu času počas vianočných sviatkov trávi pred obrazovkou.

Legendárna rozprávka Princezná so zlatou hviezdou na čele má štyridsaťpäť rokov. Jej mladučký princ Radovan je už dôchodcom. Keď ju v roku 1958 Josef Zíma nakrúcal, mal 26. Práve sa oženil s kolegyňou z divadla Evou Klepáčovou, a kým dokrútil, narodila sa im dcérka Zuzana.

Dnes je z Josefa Zímu sedemdesiatnik. Dôchodca s plným diárom pracovných ponúk. S malým divadelným ansámblom putujú po Čechách, Morave, ba zájdu aj na Slovensko. K divákom prichádzajú s ľudovou hrou so spevmi Podskalák či s operetkou Na tý louce zelený.

Ešte nedávno hral v Prahe v muzikáloch, v Drakulovi, Bedároch, v Grófovi Monte Christovi. Teraz hrá a spieva v Cats.

Stále dostáva ponuky, aby prišiel zaspievať. Ak stíha, neodmietne.

Ste veľmi zaneprázdnený dôchodca. Vždy, keď sme vás zháňali, ozvali ste sa z auta cestou na predstavenie mimo Prahy.

"Keď som pred dvanástimi rokmi odišiel do dôchodku, nemal som obavy o živobytie. Stále som spieval, vtedy išli v televízii ešte všetky tie moje relácie s dychovkami. Ale aj napriek tomu som si zrazu pripadal bezprizorne, veď som končil s divadlom. A divadlo mám veľmi rád. Celý život som sa považoval viac za herca ako za speváka. Vákuum trvalo zopár mesiacov a potom sa mi začali hromadiť ponuky - z Plzne, z Karlína. Dali sme sa cez agentúru viacerí dohromady a robíme kočovné zájazdové divadlo."

Spieva vám to ešte?

"To si píšte. Hrám teraz síce častejšie divadlo, ale z času na čas mám so svojou kapelou vystúpenia."

Aké publikum na ne chodí?

"V strednom a staršom veku. Hráme prevažne pre dôchodcov."

O vás sa hovorí, že si stále udržiavate kondíciu. Ako?

"Už dvadsaťtri rokov bývame za Prahou a vedľa domu máme športové ihrisko. Tam chodím behať. Aj keď, občas už kolená bolia. Už si nemôžem dovoliť popoludní behať a večer hrať divadlo. Behám podľa voľna."

Viete odpočívať?

"Ajéjej. Dokážem byť riadne lenivý. Keď je príležitosť, rád leňoším. Nepatrím k tým činorodým, čo musia za každú cenu niečo robiť. Ale na leňošenie mám len málo príležitostí."

Vaša manželka Eva Klepáčová začala na dôchodku písať knižky. Neinšpirovala vás?

"Vyšla jej autobiografia Princ a Káča, je to kniha jej spomienok. Kým mňa diváci poznajú ako princa, ju majú v povedomí ako Káču z českej rozprávky Hrátky s čertem. Pustila sa aj do druhej. Na jej prvotine som sa niekoľkými kapitolkami podieľal aj ja, je to, koniec koncov, aj o našom spoločnom živote. Dostal som dosť ponúk na napísanie biografie, ale zatiaľ som všetky odmietol. Napokon, život mám ešte pred sebou."

Vaša dcéra Zuzana išla vo vašich šľapajách, vyštudovala konzervatórium. Herečkou sa však nestala. Prečo?

"Stalo sa tak viac-menej proti mojej vôli. Šesťročné konzervatórium absolvovala, ale pred koncom sa jej narodila dcérka, o dva roky druhá. Nejaký čas bola v rozhlase, behala po dabingoch, nejaké menšie úlohy mala v divadlách. Sama však dospela k názoru, že takto sa to nedá. Išla do civilného zamestnania, živia ju jazyky, a pochvaľuje si."

A čo vnučky Katarína a Zuzana?

"Zatiaľ obe študujú na vysokých školách, ale nič s kumštom. Som spokojný."

Vy ste takmer 35 rokov sedeli na rovnakej stoličke v tej istej šatni toho istého divadla. Vyhovovovalo vám to?

"Áno, tak dlho som bol v Divadle ABC. Trvalé zmluvy mali niečo do seba."

Príliš veľa ľudí si vás zaškatuľkovalo predovšetkým ako predstaviteľa dychovky. Na televíznej obrazovke ste ju propagovali takmer 30 rokov. Nejde im do hlavy, čo robíte v súčasných muzikáloch.

"To je to, čo ma prenasleduje, ľudia ma majú v pamäti ako speváka, nie ako herca. Na to som si však už zvykol. Keď som hral v Monte Christovi, prišla za mnou po predstavení mamička so štrnásťročnou dcérou. Vraj, pán Zíma, my sme vás považovali za niekoho iného. Keď sme prišli do divadla a zistili obsadenie, dcéra zhrozene reagovala: Čo tu robí ten dychovkár? A tak sme sa vám prišli ospravedlniť. Nuž, vidíte, tak ja ľudí prekvapujem. Začínal som so swingom a som rád, že teraz sa v muzikáloch môžem k tejto muzike vracať. Po rodičoch som Juhočech, k ľudovej muzike som mal blízko od malička. Nemyslím si, že dychovka, teda jej hudobná zložka, by bola niečím menejcenným. Tvrdím, že tak, ako môže byť veľmi dobrá dychovka, môže byť rovnako veľmi zlá populárna hudba. Muzika je vždy len jedna. Buď dobrá, alebo zlá. Áno, teraz je dychovka v nemilosti, stratila sa z obrazovky, z rádií. Ale je to blbosť."

Pozriete si na Vianoce Princeznú so zlatou hviezdou?

"Ani si nepamätám, kedy som ju videl naposledy. Ešte keď boli vnúčence malé, pozerali sme to spoločne. Ich reakcie boli úžasné. Zisťovali, kadiaľ som ako princ vliezol do televízora."

Takže, čo si cez Vianoce nenecháte z televíznej obrazovky ujsť?

"Mrázika a Hrátky s čertem, v ktorých hrala moja žena."

V Mrázikovi ste prepožičali svoj hlas Ivánuškovi. Ako k tomu došlo, veď nie ste známy ako dabingový herec?

"To je pravda. Nahovoril som ešte pôvodnú čierno-bielu verziu, až po nej prišla farebná. Nepatrím do dabingového súboru, robil som to výnimočne."

Princezná sa vraj nakrútila v rekordne krátkom čase.

"Ja som nakrúcal len v ateliéroch a trvalo to len zopár týždňov. Pamätám si, že ako začínajúci herec som mal 160 korún za deň filmovania. Veľké peniaze na tie časy."

Je pravda, že ste najskôr úlohou poetického princa neboli veľmi nadšený?

"Nie, to je klebeta, naopak, bol som rád, že si ma pán režisér Frič v konkurze vybral. Bol to môj druhý film, ten prvý sa do kín nedostal. Mojou výhodou bolo, že som vedel spievať."

V posledný deň nakrúcania ste mali ťažkú autohaváriu. Klebetí sa, že príčinou bol alkohol.

"Kolovali také reči. Ale nebola to pravda, príčinou bola únava. Nerád na to spomínam."

Teraz hráte a spievate v muzikáli Cats. Nemáte obavu z učenia sa nových textov?

"Hrám tam starého divadelného kocúra, ktorý spomína na svoj život, chvíľami sú to už trochu sklerotické spomienky. Ale je to nádherná úloha. Bol som šťastný, keď mi zavolal producent. Nerozmýšľal som ani minútu. Keď som dostal partitúru, myslel som si, že to pôjde samo, ale dodnes mám pred každým predstavením srdce v nohaviciach. Učil som sa tak poctivo ako máloktorý text. Ale ako keby to bolo zakliate. Občas mám malý výpadok. Asi som to učenie prehnal."

V čom to je, že herec ani v 72 rokoch nemá starosti s pamäťou?

"Mozog herca je za tie roky vytrénovaný."

Josef Zíma

V kariére divadelného, filmového a muzikálového herca a speváka Josefa Zímu neboli strmé vzostupy ani hlboké pády.

Kým Fričov film Princezná so zlatou hviezdou na čele z neho urobil nezabudnuteľného princa Radovana, televízia mu dala podobu legendárneho dychovkára. Pamätníci si ho určite vybavia ako moderátora a speváka ľudových pesničiek v Babičkinej škatuľke či v hudobnom programe Stretneme sa na Vlachovke.

A pritom len málokto tuší, že naspieval prvý český rockandroll. Tá pesnička sa volala Dáme si do bytu, dáme si vázu.

Do pražského Divadla ABC ho ako mladého absolventa DAMU prijímal Jan Werich. Mestským divadlám pražským zostal verný až do dôchodku.

S filmovou princeznou Ladou si Josef Zíma už viac nezahral. Marie Kyselková, ktorá v tom čase už bola manželkou Petra Haničinca, onedlho porodila syna Ondreja a kariéry sa vzdala.

Filmová Lada a Radovan sa stretli až po tridsiatich rokoch v bratislavskom televíznom štúdiu, keď spomínali na nakrúcanie rozprávky, bez ktorej sa nezaobídu ani jedny vianočné sviatky.

Josef Zíma odohral v divadle stovky postáv. Pražania ho poznajú ako Jeníka z Tylovej Fidlovačky, Petruccia zo Shakespearovho Skrotenia zlej ženy, ako Vallého v Rollandovej Hre o láske a smrti, zo Strakonického gajdoša, z Čardášovej princeznej...

Princezná so zlatou hviezdou bola jeho šťastnou hviezdou. Nezhasla dodnes. Vďaka nej ho poznajú nielen generácie našich mám a babičiek, ale aj deti našich detí.