Záujem o dielo klasika nemeckej literatúry a nositeľa Nobelovej ceny z roku 1946 Hermanna Hesseho u nás v poslednom období vzrastá, a tak po Narcisovi a Goldmundovi (1995), Kúpeľnom hosťovi (2000), Hrách so sklenými perlami (2002), Rozprávkach (2003), Petrovi Camenzindovi (2003) a Ľúbostných príbehoch (2003) sa dostal k čitateľom teraz jeho román z počiatku minulého storočia Pod kolesom (Petrus, Bratislava 2004, preložila Daniela Humajová).
Aj toto dielo, podobne ako väčšina jeho próz i básní, má silný punc autobiografickosti, lebo Hesseho životné osudy sa niesli v znamení príkrych rozporov spoločenských i rodinných, čo sa nemohlo neodraziť v literárnej tvorbe neobyčajne senzitívneho spisovateľa. Román Pod kolesom sa vo svojich východiskách v mnohom podobá Hesseho osobnému príbehu: hlavná postava Hans Giebenrath je tiež nútená po úspešnom zložení "krajinskej skúšky" ísť študovať do protestantského seminára evanjelického kláštora v Maulbronne, tiež to znáša s nevôľou, až nakoniec ochorie a odíde do "civilného" života, aby si napokon zvolil svetské zamestnanie.
Nemá však zmysel viesť paralely medzi spisovateľom a jeho postavou, isté je len toľko, že Hesse na vlastnej koži spoznal najmä duševné stavy mladého, dospievajúceho človeka, ktorý má na jednej strane ambície vyniknúť a následne vyčnievať svojím duchom, vzdelanosťou spomedzi ostatných, na druhej prirodzený sklon ku vzbure proti regulám i konvenciám meštiackej spoločnosti.
Hesseho román je románom vzbury a zlyhania. Jeho Hans Giebenrath je bytosť plná protikladov, chlapec na prahu puberty, ktorý sa naplno oddáva radostiam ešte detského veku, ako sú potulky po lesoch, kúpanie, rybačka, no zároveň cíti, aj pod otcovým nátlakom, že toto bezstarostné obdobie sa musí skončiť, aby splnil to, čo od neho očakáva celé schwarzwaldské mestečko. Lebo zložiť "krajinskú skúšku", to je niečo výnimočné a správu o tom publikuje aj miestna tlač.
Hesse až do najjemnejších psychologických odtieňov vykreslil vnútorné boje nadaného chlapca, ktorý sa vášnivo ponára do štúdia gréčtiny, latinčiny, matematiky, vychutnáva Homéra, je schopný rozobrať každý verš, no ťažko znáša, že ho pokladajú za štrébera, a preto nemá priateľov. Napokon sa v seminári spriatelí s búrlivákom Heilnerom, ktorý píše básne, večne rebeluje, neuznáva kláštorný dril, preto z tohto prostredia ujde. Heilner má na Hansa rozhodujúci vplyv, takže poľaví v učení, stráca koncentráciu, odcudzuje sa sebe samému, ba dokonca ochorie a musí sa vrátiť domov s vedomím, že jeho štúdium sa skončilo.
Peripetie tohto rozkladu osobnosti, ktorá sa ocitá na pokraji samovraždy, sú síce trochu zdĺhavé, no Hesse si dáva záležať na každej maličkosti, aby potom v záverečných kapitolách knihy doviedol príbeh Hansa do tragického zavŕšenia. A to je zasa ozvláštnené až príliš nápadnou nenápadnosťou, lebo autor síce mohol utopenie dramaticky rozviesť, ostáva však iba pri vecnom konštatovaní faktu, bez akéhokoľvek vysvetlenia, ako sa to stalo. Hesse zrejme chcel len naznačiť toto tiché spojenie s prírodou, ktoré tvorí jeden zo základov jeho životnej filozofie.
Okrem prírodných opisov, kde cítiť autorovo nekulisovité vnímanie lesov, strání, lúk, potokov, kvetov, spojené najmä s detstvom, za osobitú zmienku stojí Hesseho zvláštna schopnosť vžiť sa do zložitého sveta nesmelého zaľúbenca, ktorý po prvý raz pocíti závan a zázrak lásky a nevie, čo s tým. Už Ľúbostné príbehy ukazujú tieto počiatočné fázy zaľúbenosti a v románe Pod kolesom ide o scénu, kde Hans stretáva Emmu.
Podmanivá a z hľadiska dnešných románových lások doslova banálna, cudná i čudná epizóda zachytáva čosi nesmierne krehké, prvotné, elementárne. Touto knihou sa doplnilo vydávanie Hesseho u nás. Môžeme sa pochváliť, že do slovenčiny sú už preložené jeho najdôležitejšie diela .
Autor: JOZEF BŽOCH(Autor je literárnym kritikom)
