Brusel/Rím 16. decembra (TASR) - Nádej, že práce na inštitucionálnych reformách Európskej únie (EÚ) sa skončia do roku 2003, vyjadril v reakcii na závery summitu EÚ v Bruseli-Laekene taliansky premiér Silvio Berlusconi. Súčasne prejavil radosť nad možnosťou, že definitívny scenár novej Európy bude vznikať práve počas talianskeho predsedníctva.
Závery vrcholnej schôdzky však podľa denníka Corriere della Sera uspokojujú Rím iba spolovice. V nich zakotvený scenár totiž zámerne formuluje "dvojznačne". Belgické predsedníctvo EÚ chcelo týmto spôsobom lavírovať medzi britskou a talianskou stranou, pretože prvá z nich by bola chcela predĺžiť proces inštitucionálnych reforiem až na obdobie po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004.
Prvoradú pozornosť venuje dnes talianska tlač aspektu presadenia talianskych záujmov na summite: Berlusconi nedokázal presadiť, aby sa do kresla predsedu konventu dostal bývalý predseda talianskej vlády Giuliano Amato, ale zisk jedného z podpredsedníckych postov je aj tak pekným výsledkom, zhodujú sa médiá.
Za nápadnú označuje tlač Berlusconiho mieru angažovanosti za umiestnenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín do Parmy. Premiér vraj pri prerokúvaní tejto témy dokonca výrazne zdvihol hlas, čo viacero komentátorov charakterizuje ako fakt, že ďalší pokrok európskej integrácie prekazilo opäť talianske hašterenie sa. Rozdelenie sídel nových európskych inštitúcií sa totiž nedotiahlo do konca práve pre odpor Paríža a Ríma.
Denník La Stampa pozitívne hodnotí, že sa na summite prijal princíp, v zmysle ktorého je ochrana vonkajších hraníc EÚ "spoločným problémom". Pre Taliansku republiku je to osobitne dôležité, pretože v tejto oblasti nesie práve Rím najväčšie bremeno. Utečenci prichádzajúci denne do krajiny z rôznych oblastí Balkánu to dokazujú viac ako jasne.
6 le pel
