Literatúra na Slovensku prežila vlaňajšok iste nie bez ťažkostí, ale určite bez naplnenia katastrofických vízií, ktoré vychádzali najmä zo zavedenia rovnej, pre knižný trh až nepredstaviteľnej devätnásťpercentnej dane. Výskumy potvrdili, že čítať sa neprestalo a návšteva kníhkupectiev je popri problémoch s vysokými cenami (osobitne českých publikácií) stále sprevádzaná aj náročnou orientáciou v presile ponuky. Najmä záver roka znamenal vinou oneskorených grantov až (nech vydavatelia, ktorí si pri ich vyčkávaní vytrpeli svoje, prepáčia) takmer tragikomickú inváziu domácich a prekladových titulov.
Pôvodná slovenská produkcia priniesla viacero neprehliadnuteľných kníh - spomeňme aspoň Uličného a Vargove rozhovory O cestách, ktoré nevedú do Ríma, Rakúsov Nenapísaný román, Puškášovho Freuda v Tatrách či Rankovove poviedky V tesnej blízkosti. Devätnásť autorských pohľadov na Sex po slovensky poslúži ako vhodný mostík k hitovkám typu Láska je chyba v programe pseudonymného Matkina či Tichá bolesť Keleovej-Vasilkovej, do tejto partičky sa tlačí aj Bilého román Démon svätosti.
Ťažko povedať, či bohatá vlaňajšia produkcia umožní porotcom prestížnej Ceny Dominika Tatarku prisúdiť po čase toto ocenenie opäť beletrii, určite by im uľahčilo rozhodovanie prižmúrenie oka nad predvlaňajším vročením Laučíkovho súborného diela Básne, ktoré sa medzi čitateľov v skutočnosti dostalo až začiatkom minulého roka. Tatarkovu poctu si vlani odniesol výtvarník Rudolf Fila za zbierku textov Cestou.
K pozoruhodným projektom, ktoré sa rozbehli v druhej polovici minulého roku, patrí popri Svetovej knižnici SME, ponúkajúcej postupne v týždňovej frekvencii, prístupnej cene a netradičnou distribúciou štyridsať špičkových svetových titulov dvadsiateho storočia, aj mesačník Knihy a spoločnosť či edícia Osobnosti filozofie z Vydavateľstva PT.
Rok 2004 priniesol to, čo bolo dlho považované za nehoráznosť - slovenské knihy sa začali prekladať do češtiny. A s priaznivou odozvou, čo až tak neprekvapilo pri Rogerovi Krowiakovi, no asi málokto čakal triumf Samka Táleho a jeho Knihy o hřbitově, kde jeden z kľúčov domáceho úspechu predstavovala práve svojská Kapitáňovej hra so slovenčinou. Česi, ktorým sa zjavne nechce čítať v slovenčine, majú teraz k dispozícii aj Slovenskú čítanku a ich záujem svedčí o nevyhnutnosti tohto trendu.
Otáznik je nad "recipročným" správaním sa, tak či tak si vo Vieweghovej Vybíjanej môžeme listovať už aj v slovenčine.
(ba)
