MUDr. Pavel Malovič sa na nudný život nemôže sťažovať. Chodí po svete ako lekár reprezentačného futbalového družstva a dopingový komisár, je primárom Kliniky telovýchovného lekárstva, píše o hudbe, literatúre a zdravom životnom štýle, skladá pesničky a je jedným z mála ľudí, ktorí v dnešnej rýchlej dobe stíhajú čítať. Pozitívny prístup k svetu prejavuje pokojom a vyrovnanosťou. Diktafón našťastie jeho tichý hlas zachytil.
Ste telovýchovným lekárom. Športovali ste aktívne?
Hrával som futbal, ale musel som skoro prestať, lebo som mal časté zranenia kolien a pri tenise mi skoro vyrazili oko. Takže bolo jasné, že zo mňa vrcholový športovec nebude. Na medicíne som sa nevedel spočiatku rozhodnúť, akému odboru sa budem venovať. Keďže nie som manuálne veľmi zručný, nemohol som si vybrať operačný odbor. Rozhodol som sa teda pre telovýchovné lekárstvo, lebo to je taký renesančný odbor, treba vedieť zo všetkého čosi. Nerobím len so športovcami, rôznym spôsobom sú fyzicky namáhaní aj herci, hudobníci, tanečníci, počítačoví experti.
Vyše dvadsať rokov ste lekárom slovenskej futbalovej reprezentácie, s futbalistami ste navštívili množstvo krajín. Spomínate si na nejaké zaujímavé zážitky?
Vždy bazírujem na istom type stravy. Raz sme hrali vo Walese a ja som kázal, ako vždy pred zápasom, aby nachystali kurčatá na prírodnej šťave. Asi polhodinu pred obedom som zistil, že pripravili čosi snehobiele, poliate zelerovou omáčkou, vôbec to nevyzeralo ako kurčatá. Vedel som, že hráči to nebudú chcieť jesť. Zobral som vozík späť do kuchyne, mäso sme umyli a snažili sa ho dorobiť, aby vyzeralo ako ‚normálne' jedlo, ale veľmi sa to nepodarilo. Tŕpol som, čo sa stane. Keď prvý hráč odkryl veko misy, pozerá na to a hovorí, čo to je, vole? Nenapadlo mi nič iné, len že to sú čajky, najnovší trend vo výžive. A že mäso z čajok ostáva biele. Zjedli to aj s navijakom a veľmi im chutilo, hrali veľmi kvalitne a výsledok zápasu bol dobrý. Neskôr sa moja nevinná lož prezradila, odvtedy sa vždy pýtajú, či budú na obed čajky. Ale mám aj menej vtipné zážitky - napríklad z nemocníc po úrazoch hráčov.
Ste viceprezidentom Slovenského antidopingového výboru a členom Európskeho zboru dopingových komisárov UEFA. Ako prebiehajú kontroly?
Je to vždy náročný výjazd na 36 až 48 hodín, bez ohľadu na vzdialenosť. Ak nejde o ohlásenú kontrolu, pôsobí to ako zápletka špionážneho filmu. Informovaní sme iba traja, nikto nesmie o nás vedieť, identita sa preukáže až hodinu pred zápasom. Všetko si musíme zariaďovať sami, doprava je individuálna, úplne inkognito. Niekedy je to naozaj zaujímavé - keď idem napríklad do Bosny a Hercegoviny alebo do Gruzínska. Som zodpovedný aj za to, aby sa po odbere dopravila vzorka do laboratória, najlepšie do 24 hodín. S colníkmi bývajú problémy, nechcú veriť, že prevážam moč.
Zažili ste pri dopingovej kontrole nejakú špeciálnu situáciu?
Niekedy sa stane, že musíme čakať aj päť hodín, kým sa hráč môže vymočiť, aby som mohol odobrať vzorku, po zápase sú športovci veľmi dehydrovaní. Vo futbale sa ešte nestalo, že by niekto švindľoval, ako to skúšajú atléti, aj minulý rok v Aténach. Doping je hlúposť, následky sa vždy prejavia v tej najneočakávanejšej chvíli. Myslím si, že šport má slúžiť na to, aby posilnil zdravie a predĺžil život, nie, aby sa víťazilo za každú cenu.
Akú históriu má doping?
Už gladiátori pili býčiu krv a jedli extrakty z rastlín, ktoré im pripravovali šamani. Oficiálne sa to začalo v 19. storočí, ale vážne sa doping začal brať až po Tour de France v roku 1967, keď zomrel cyklista Tom Simpson - bol predávkovaný fenmetrazínom. Postupne sa vyvíjali komplikovanejšie substráty, do zakázaných látok sa vkladajú ďalšie atómy, aby tieto prostriedky neboli vystopovateľné. Výskumné laboratóriá sú čoraz vynachádzavejšie, ale nesmú zabúdať na to, že aj kontrola bude čoraz schopnejšia. Dôkazom je olympiáda v Aténach, kde našli veľké množstvo dopingových prípadov.
Doping sa netýka len vrcholového športu, to sú aj anabolické steroidy vo fitness centrách. V čom spočíva ich nebezpečenstvo?
Steroidy berú tí, ktorí chcú rýchlo prísť k veľkým svalom. Anabolikum však neúčinkuje len na kostrové svaly, ale aj na srdce, ktoré sa zväčší a degeneruje. Degenerujú aj cievy, hrozí väčšie riziko vzniku artériosklerózy, rakoviny pečene, impotencie. A ak sa tieto látky prestanú užívať, zo svalstva odíde voda, zmľandravie, vyfučí ako balón. Neraz mám pacientov z fitness centier, ktorí, keď mi povedia, s čím všetkým experimentujú, čudujem sa, že ešte žijú.
Ako lekára vás vyhľadávajú aj hudobníci. Majú nejaké špecifické zdravotné problémy?
Áno, chodia za mnou, lebo vedia, že tuším, o čom je ich život a u nás je to vždy živšie a rýchlejšie ako u štandardného lekára. U gitaristov trpí rameno a krčná chrbtica, lakeť, často prsty. Bubeníci a klaviristi mávajú problémy so zápästiami a predlaktiami. Dychári majú zasa niekedy starosti s čeľusťami, čeľusťovými svalmi a srdcom. Pri rehabilitácii sú potom v nevýhode, že nevedia zmeniť svoj špeciálny naučený spôsob dýchania. Zaujímavým postihnutím trpia huslisti - z toho ako majú sklonenú hlavu, sa im skracujú svaly na lebke. Niekedy pre veľké bolesti hlavy nemôžu hrať aj niekoľko týždňov. Fyzické vypätie na koncertoch sa spája so stresmi a emocionálnym vypätím, čo sa podpisuje na srdci. To sa týka aj dirigentov. Bežný divák si povie - veď to si len tak brnká, alebo máva rukami, ale v skutočnosti je to úžasne namáhavá práca.
Minulý rok ste vydali knihu Mlado až do staroby. Čo je podľa vás najhorší prehrešok, ktorého sa dopúšťame v tomto smere?
Je ich viacero, ale asi najväčší je nedostatočný a nekvalitný príjem tekutín. Pitný režim je skutočný elixír života. Človek musí vypiť denne dva a pol až tri litre tekutín, v lete o čosi viac. Zabezpečuje sa tým správna funkcia obličiek, kvalitná tvorba kĺbového maziva, krv sa vytvára v dostatočnom množstve, máme kvalitnú termoreguláciu. Nedostatočný pitný režim ovplyvňuje prakticky všetko, od kĺbových ochorení až po očné choroby.
Čo treba piť?
Voda z vodovodu nie je najlepším riešením. Najlepšia je stolová minerálna voda, ktorej sa dá piť veľa a často, nie špecializované minerálky. Minerálna voda musí byť dostatočne riedka, aby minerály neboli v príliš veľkom množstve a aby nebola slaná - soľ je škodlivá, ja napríklad jedlo vôbec nesolím. Nemala by byť ani veľmi sýtená, lebo to robí zle žalúdku. S farbenými minerálkami treba opatrne, obsahujú ,éčka', a nápoje kolového typu sú už úplne nezdravé, liter obsahuje niekedy až 24 kociek cukru. Pri pitnom režime sa dajú piť aj čaje, ale treba si dávať pozor na to, aké. Odporúčam rôzne nápoje pre kĺbovú výživu, ochorenia kĺbov sú u nás na veľkom vzostupe. U nás sa pije veľa kávy, na ňu však pozor, je silne močopudná. Keď si dá človek deci kávy, odídu z neho až štyri deci vody. Takže za každú kávu si treba dať niekoľko deci tekutín navyše.
A čo alternatíva - módne energetické nápoje?
Nie som ich prívržencom. Keď človek šoféruje v noci, prosím. Ale vždy len jednu plechovku, nie každý deň a už vôbec nie v kombinácii s alkoholom, je to veľmi náročné na srdce a tlak, aj keď sa potom človek cíti veľmi vybudený.
Je po sviatkoch, čo by ste odporúčali tým, ktorí to prehnali s konzumáciou rôznych nezdravých vecí?
Sviatočné obžerstvo je mor. V tomto období vyskakujú žlčníkové kamene aj tým, ktorí ani netušia, že by mohli mať nejaký problém. Tvoria sa totiž hlavne z cholesterolu. Človek by sa nikdy nemal najesť do prasknutia a jedlo hojne treba prelievať nejakou tekutinou, podľa možnosti nie alkoholom. Nikdy netreba zabudnúť na zeleninu a ovocie. Obsahujú vlákninu, čo je dobrá prevencia proti rakovine hrubého čreva, vitamíny, minerály, aj keď vitamínov je v zime menej. Skvelá je kyslá kapusta, brokolica. No a otrepané veci - dávať prednosť bielemu mäsu, iné mäso jesť maximálne raz za týždeň až raz za dva týždne. Pri syroch a jogurtoch si treba dávať pozor na to, koľko tuku obsahujú. Cez sviatky väčšinou zanedbávame fyzický pohyb, tak je dobré znovu sa začať hýbať, netreba prudko, spočiatku stačí dvadsaťminútová prechádzka v rezkom tempe. Dôchodcovia hovoria - kam mám ísť, keď je poľadovica. V takom prípade majú dobrú príležitosť na hypermarketovú turistiku. Ale peniaze nech nechajú doma.
Čo by ste poradili tým, čo majú sedavé zamestnanie?
Veľmi dobrá móda je sedieť za počítačom na takzvanej fit lopte, kde treba udržiavať vzpriamenú postavu, netrpí chrbtica, nevznikajú hemoroidy a kŕčové žily. Alebo sa sedí na zvláštnych taburetkách swopper, sedadlo je na strune, takže treba aktívne udržiavať vzpriamenú polohu. Sú firmy, kde zamestnanec musí povinne sedieť na swopperi minimálne hodinu. Keď pracujeme za počítačom, treba si dať každých tridsať minút pauzu a ísť sa trochu prejsť. Treba byť aktívny. Už aj deti majú kvôli počítačom zdeformované chrbtice. Ďalším prípadom sú diaľkové ovládače, čítal som štúdiu, že vďaka nim stúpla priemerná váha človeka až o päť kilogramov.
Do akej miery je zachovanie si dlhej mladosti psychickou záležitosťou?
Do veľkej. Dôležitá je napríklad komunikácia. Čím menej komunikuješ, tým rýchlejšie zostarneš. Vďakabohu za emaily a internetové chaty, ale nič nenahradí osobnú komunikáciu, je kreatívnejšia, aj keď menej milosrdná. Najväčšou ambíciou by mal byť ideál renesančného človeka - mať veľa záujmov. Mnohí hovoria, že nie je čas, že treba zarábať peniaze. Ale čas sa dá nájsť vždy - vo sne, keď sa ráno zobudíš, alebo cez deň, keď si dáš prestávku. Stačí si prečítať básničku a človeka to obohatí. Základom je naučiť sa každý deň niečo nové. Keď som študoval, medicína ma veľmi nebavila a myslel som si, že ju nebudem robiť. Potom som si uvedomil, že nič lepšie som nemohol vyštudovať. Medicína núti mať túžbu po informáciách. A keď sa táto túžba stane záľubou, je to úžasná vec.
Renesančný ideál sa snažíte naplniť aj vy, boli ste známy aj ako pesničkár, člen folkového združenia Slnovrat. Ako ste sa dostali do tejto komunity?
Na strednej škole písal spolužiak básničky, ja som hral na gitare a zhudobňoval som ich. Vtedy slovenské texty hrali iba Prúdy a Meditating Four. Na vysokej škole sme už mali pivničnú kapelu. Keď som prišiel po škole z vojny, hľadal som kultúrnu alternatívu k medicíne. Hral som v divadle, ale potom som si všimol, že vznikol Slnovrat, tak som sa s nimi začal kamarátiť a hrať s nimi. Naučil som sa vystupovať pred publikom, čo mi veľmi pomohlo, keď som neskôr prednášal na kongresoch. Spoznal som najlepších ľudí, akých som v živote mohol stretnúť. Dodnes stretávam našich bývalých poslucháčov a hneď medzi nami preskočí iskra. Ale na gitare som sa nikdy nenaučil hrať nejako extra, je to skôr také pouličné muzikantstvo.
Má autor knižky Mlado až do staroby nejaké slabosti?
Mám všetky ľudské slabosti. Podlieham im pravidelne, ale potom sa ich snažím o to tvrdšie kompenzovať. Občas pijem vínny strek, alebo sa mi nechce hýbať, ale môžem zodpovedne povedať, že vždy si to odskáčem. Nemôžem si dovoliť mať nadváhu alebo zakalené oči - som telovýchovný lekár. Preto som aj vždy pozitívne naladený. Dnes je napríklad zamračené, ale za mrakmi určite svieti slnko.
Pavel Malovič (1952) - lekár, pedagóg, publicista, básnik, pesničkár. Primár Kliniky telovýchovného lekárstva FN Bratislava, člen Výkonného výboru Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva, viceprezident Antidopingového výboru SR. Bol lekárom československej, neskôr slovenskej futbalovej reprezentácie. V Európe patrí medzi služobne najstarších reprezentačných lekárov vo futbale.
Je členom momentálne nepríliš aktívneho folkového združenia Slnovrat. Napísal knihu poézie Prírodný materiál (1998), zbierku beletrizovaných odborných textov pre vodičov Jazdím, teda som (fit) (2001), odbornú knihu pre širšiu verejnosť Mlado až do staroby (2003). Je spoluautorom zbierky piesňových textov Slnovrat (1995) a esejí 36 otázok súčasného sveta (1996). Publikuje v mnohých novinách a časopisoch.
