Provokatívny, ale nikdy nie ľahostajný
Alberto Moravia sa u nás vždy tešil veľkej popularite. Určite to nebolo preto, že si dal svoje spisovateľské meno podľa našej rieky Morava. Svet jeho poviedok, noviel a románov bol však nášmu čitateľovi bližší ako príbehy spod newyorských mrakodrapov či z iných exotických končín. Jeho hrdinovia z talianskeho vidieka alebo mestečiek a miest sú blízki mentalite nášho človeka.
Moravia sa narodil roku 1907 ako Alberto Pincherle. Hoci bol rímskym rodákom, jeho otec prišiel ako staviteľ z Benátok. Malý Alberto prežil detstvo ako z dekadentných talianskych filmov: v kultivovanom prostredí plnom kníh, obrazov a hudobných nástrojov, ale aj v nemocničných izbách a sanatóriách. Od deviatich rokov, keď ochorel na tuberkulózu kostí, poznával neprirodzený svet izolácie a precitlivenosti.
Neskôr, v dospelom veku, akoby si to chcel vynahradiť: cestoval, vrhal sa do ľúbostných vzťahov, vychutnával život, bol uprostred spoločenského a ako novinár aj politického diania.
Román Ľahostajní, ktorý prichádza teraz k čitateľom SME, vydal už ako dvadsaťdvaročný. Rozvíril ním hladinu literárneho života, aj keď ho oficiálna kritika okato ignorovala. Stal sa ním však miláčikom talianskeho publika. Aj v tejto próze sa obnovil svieži spôsob rozprávania, ktorý dostal pomenovanie neorealizmus. Niekoľko filmárov a spisovateľov sa rozhodlo, že sa odvráti od temných, metafyzických hlbín ľudskej psychiky a začne písať opäť o surovej realite, bez príkras a komentárov.
Kritik Pancrazi síce ironicky napísal, že "Moravia je ľahostajný číslo 1", ale bola to iba nepresná metafora. Moravia síce písal objektívnym, akoby nezúčastneným spôsobom, bez poetických ornamentov, ale rozhodne nebol ľahostajným voči svojim postavám. Aj ďalšie Moraviove knihy potvrdili jeho rozprávačské majstrovstvo a komunikatívnosť. S určitým zjednodušením by sa dalo povedať, že Moravia sa stal jedným z prvých bestselleristov, kým sa ešte toto vychádzanie v ústrety čitateľskému pudu nestalo v literatúre prepracovaným postupom.
Od konca štyridsiatych rokov publikoval celý rad románov či noviel, ktoré sa zapísali do čitateľského povedomia. Už ich názvy, väčšinou jednoslovné, sú príznačné, vyjadrujú niekedy až prvoplánovo to, o čo v nich pôjde: Rimanka, Konformista, Pohŕdanie, Vrchárka, Nuda. Moravia mapuje svet nudy, ľahostajnosti, spoločenských konvencií, ale aj vzbury proti tomuto všetkému. Románové plochy dopĺňajú poviedky (Rímske poviedky, 33 žien rozpráva o sebe, Nové rímske poviedky), v ktorých sa prejavil autor ako brilantný štylizátor a fabulátor.
Moravia sa stal priam hovorcom Ríma, pravda, nie toho legendárneho, historického, ale súčasného. Rímske sídliská za riekou Tiber, v oblasti, ktorá má názov Trastevere, akejsi rímskej Petržalke, sa mu stali zdrojom námetov a celoživotným záujmom. A hoci mnohí obviňovali Moraviu z nemravnosti, frivolnosti, zdôrazňovania negatívnych stránok života, najväčšiemu hriechu spisovateľa - ľahostajnosti voči osudom ľudí, nikdy nepodľahol. Aj preto je aj po svojej smrti (zomrel roku 1990) stále milovaný i zatracovaný, ale stále čítaný.
DANIEL HEVIER
"Diktatúra je štátna forma, kde sa všetci boja jedného a jeden všetkých."
"Láska ženám oči otvára, mužom ich zatvára."
"Keď sa muž poreže pri holení, takmer vždy použije materinský jazyk."
"Zúfalstvo je zlý spojenec, ktorý vás privedie ďalej, než tušíte."
"Milenec má jediný cieľ: milovať a byť milovaný, a ak miluje a je milovaný, túži jedine po tom, aby to trvalo večne."
"Kto počíta s ľudskou samoľúbosťou, nikdy sa nesklame."
"Hlúposti môžu byť pôvabné; hlúposť nikdy."
"V pekle druhých vidíme raj."
"Zdala sa mi taká žiaduca, kým som ju podozrieval, že ma klame."
"Ako písať? To je jednoduché - zľava doprava."
"Rozum je asi taký nákazlivý ako zdravie."
ALBERTO MORAVIA
Čo je Svetová knižnica SME?
Svetová knižnica SME je jedinečnou kolekciou kníh, ktorú prináša svojim čitateľom náš denník. Je zostavená zo 40 vrcholných diel svetovej a slovenskej literatúry 20. storočia s cieľom vytvoriť zbierku čitateľsky zaujímavej a pútavej literatúry. Vynikajúce diela od svetoznámych autorov, ako sú Kurt Vonnegut, William Golding, Thomas Mann, Alberto Moravia a ďalších, sú ideálne pre chvíle oddychu a pohody. Cieľom edície je priniesť slovenskému čitateľovi hodnotnú literatúru v kvalitnom prevedení v tvrdej väzbe za cenu, ktorá by ju urobila dostupnou širokej verejnosti.
Jednotná cena 185 korún
Jednotlivé tituly Svetovej knižnice SME budú vychádzať každý týždeň. Každá kniha vyjde v prvý pracovný deň a bude v predaji po dobu jedného týždňa. Tituly edície sa budú predávať na všetkých miestach predaja denníka SME výhradne spolu s denníkom, pričom cena za knihu bude len 185 Sk.
Výhody pre predplatiteľov
Predplatitelia denníka SME budú mať príležitosť objednať si zbierku ako celok a získať tak jednotlivé tituly ešte výhodnejšie, čím zároveň získajú istotu, že ani jeden titul edície im neunikne. Svetovú knižnicu SME si môžu objednať len predplatitelia denníka SME.
Prekladateľ F. Hattala: Moravia musel čakať
"Moraviov román Ľahostajní bol mojím v poradí štvrtým prekladom, ktorý vyšiel knižne," hovorí František Hattala. "Nebolo to celkom bez problémov, preklad som mal hotový už koncom päťdesiatych rokov, no Moravia sa vtedy u nás dostal do nemilosti, a tak kniha vyšla v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry, neskôr premenovanom na Tatran, až v roku 1962."
František Hattala (1921) pôsobil ako novinár v tlačových agentúrach, neskôr sa stal redaktorom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, odkiaľ musel na prahu 50. rokov na desaťročie odísť ako politicky nespoľahliý nestraník pracovať do výroby.
Dovedna preložil 45 kníh a množstvo kratších literárnych útvarov do novín a časopisov predovšetkým z nemčiny a taliančiny. (ba)
Zoznam Svetovej knižnice SME
Umberto Eco: Meno ruže, Kurt Vonnegut: Bitúnok č. 5, Truman Capote: Raňajky u Tiffanyho, William Golding: Boh múch, Thomas Mann: Smrť v Benátkach, Raymond Chandler: Zbohom, moja krásna, Ken Kesey: Bol som dlho preč, Saul Bellow: Herzog, Jorge Luis Borges: Brodiho správa, Oscar Wilde: Portrét Doriana Graya, Peter Hoeg: Cit slečny Smilly pre sneh, Günter Grass: Mačka a myš, Alberto Moravia: Ľahostajní, Edward M. Forster: Izba s vyhliadkou, Boris Vian: Jeseň v Pekingu, Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny, Ray Bradbury: Zlaté jablká slnka, David Herbert Lawrence: Milenec Lady Chatterleyovej, Rainer Maria Rilke: Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho, Marguerite Durasová: Milenec, Peter Handke: Krátky list na dlhú rozlúčku, Friedrich Dürrenmatt: Sudca a jeho kat, Graham Greene: Moc a sláva, Joseph Conrad: Nostromo, Richard Brautigan: Pstruholov v Amerike, Alejo Carpentier: Kráľovstvo z tohto sveta, Francis Scott Fitzgerald: Veľký Gatsby, Norman Mailer: Katova pieseň, Italo Svevo: Senilita, Ian McEwan: Betónová záhrada, Rudolf Sloboda: Rozum, Albert Camus: Cudzinec, Heinrich Böll: Biliard o pol desiatej, Paul Auster: Sklené mesto, Michail Bulgakov: Majster a Margaréta, Henry Miller: Sexus, Arthur Schnitzler: Snová novela, Italo Calvino: Keď cestujúci jednej zimnej noci, Pavel Vilikovský: Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, Don DeLillo: Libra
