Autobiografické knihy či knihy venované životu hercov a herečiek sú najlepšie sa predávajúcim artiklom divadelnej literatúry. Nepriamo dokazujú fakt, že divadlo je a bude o osobnostiach, ktorých vklad do dejín tohto umenia nie je porovnateľný podielom číslice jedna na celkovom súčte. Mária Kišoňová-Hubová patrila k prvej generácii sólistiek SND. Manželka Mikuláša Hubu a matka Martina Hubu vyjadruje v úvode knihy, ktorú na báze jej rozprávania spracovala muzikologička a hudobná kritička Terézia Ursínyová, pochybnosti, či sú jej spomienky také zaujímavé, aby ich predostrela verejnosti. Kniha obohatená fotografickým materiálom abibliografiou rolí dáva jednoznačnú odpoveď. Generácia Márie Kišoňovej-Hubovej nemala šťastie na to, aby spevácke výkony jej predstaviteľov zostali vo väčšej miere zaznamenané pre pamäť budúcnosti. Aj z tvorby ženy, ktorú familiárne volali Mimi, zostalo len niečo málo v televíznom či v rozhlasovom archíve, niečo na LP platniach. O to viac je potrebné pripomínať si aj týmto spôsobom celú jednu epochu rozvoja našej kultúry, cez osobné spomienky jej významnej pamätníčky, ktoré zaujmú nielen tých, čo obdobie prežívali spolu s ňou.