Radikáli z Brigády mučeníkov al-Aksá strany Fatah odovzdávajú svoje zbrane pred príchodom k volebným urnám v Nábuluse. FOTO - REUTERS
Novým predsedom palestínskej samosprávy bude s najväčšou pravdepodobnosťou Mahmúd Abbás. Hovorilo sa to odvtedy, čo ohlásil kandidatúru a čo sa jeho politickej strane Fatah podarilo presvedčiť populárneho Marwána Barghútího, že kandidovať z izraelskej väzenskej cely nie je dobrý nápad.
Barghútího bratranec Mustafa síce do volieb šiel, na Abbása však podobne ako ďalších päť svetu a Palestínčanom neznámych kandidátov jednoducho nemal.
Víťazstvo vo voľbách bude pre Abbása len začiatkom. Včera sa bál, či sa na voľbách zúčastní dostatok ľudí. Tri hodiny pred zatvorením volebných miestností hlásili agentúry 30-percentnú účasť. Potom prišla správa, že volebné miestnosti nechajú otvorené o dve hodiny dlhšie. Podľa jedných pre veľký záujem voličov, podľa iných pre izraelské reštrikcie na kontrolných stanovištiach.
Analytici hovorili, že Abbás by na to, aby bol silným lídrom, potreboval oveľa viac ako tretinovú účasť. Inak nebude mať dostatok rešpektu, aby urobil poriadok s militantmi. Teroristické organizácie ako Hamas ho neuznávajú a vyhlásili, že voľby budú bojkotovať. Objavili sa však informácie, že napríklad v Gaze členovia Hamasu volili. Určite však nie Abbása.
Napriek nervozite sa Abbás včera tváril víťazne. S tým, že bude palestínskym lídrom, ráta nielen on, ale aj Izrael. Premiér Ariel Šaron by ho vraj mohol čoskoro pozvať na rokovania. Navrhne mu zrejme výmenu: ak zastaví ostreľovanie Izraela z pásma Gazy, prepustí židovský štát palestínskych väzňov. Nevie sa ešte, o koľko a o ktorých zo 7000 väzňov by išlo. Doteraz sa však Izrael zdráhal prepúšťať ľudí zapojených do teroru.
Američania, ktorí očakávajú, že Arafatovým nástupcom bude Abbás, sú opatrnejší. Neoficiálne sa hovorí, že Abbása do Bieleho domu nepustia, ak nezatočí s teroristami.
Hoci Abbásovo víťazstvo zrejme všetky palestínske problémy nevyrieši, niektorí analytici hovoria, že palestínske voľby aj s problémami boli nevídanou ukážkou demokracie v arabskom svete. V médiách bola predvolebná kampaň, konali sa mítingy. Napriek sťažnostiam sa podarila aj koordinácia bezpečnosti s Izraelom. Voľby sledovalo 800 medzinárodných pozorovateľov: prišiel bývalý americký prezident Jimmy Carter, aj bývalý francúzsky premiér Michel Rocard.
Nešlo o žiadnu one man show ako pred deviatimi rokmi, keď bol jediným reálnym kandidátom Jásir Arafat, ktorý si vybral aj protikandidátov.
Kritici však hovoria, že Abbás dostal nadštandardnú mediálnu aj politickú podporu. Žiadajú aj zverejnenie zoznamu donorov Abbásovej nákladnej kampane.
Čo čaká Abbása, ak vyhrá
* mohli by sa obnoviť mierové rokovania s Izraelom: premiér Šaron je vraj na to pripravený,
* bude musieť vyriešiť problém s teroristickými organizáciami, musia pristúpiť aspoň na dočasné prímerie,
* mal by demokratizovať palestínsku samosprávu podozrievanú z korupcie a rodinkárstva,
* Izrael sa pravdepodobne začne sťahovať z Gazy, Abbás bude musieť dokázať, že toto územie po odchode Izraelčanov zvládne,
* na palestínskych územiach je obrovská nezamestnanosť a z toho plynúca bieda, Abbása teda čaká aj plán na ekonomické oživenie. (mik)
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Jeruzalem
