Jimmi Carter (druhý vpravo) medzi zahraničnými pozorovateľmi.
Pozorovatelia boli skutočne aktívni: obchádzali volebné miestnosti, boli na izraelských stanovištiach a vyjadrovali radosť, že všetko ide hladko. Až na problematický východný Jeruzalem.
"Bolo to veľmi zvláštne, na jednej strane entuziazmus Palestínčanov, na druhej strane strach z mužov, ktorí k volebným miestnostiam prišli so zbraňami," hovorí Američanka Deborah Ullmerová.
Okrem delegácií z Európskeho parlamentu, amerického Kongresu a niekoľkých mimovládnych organizácií sa najčastejšie spomínal bývalý americký prezident Jimmy Carter a francúzsky expremiér Michel Rocard. Médiá sa bili, aby dostali ich vyjadrenia.
Hlavne v prípade Jimmyho Cartera je to však paradox. Carter už raz palestínske voľby sledoval: v roku 1996 a hovoril, že boli férové a ich jediným problémom boli izraelské obštrukcie. Už vtedy však existovali vážne podozrenia, že to tak nie je. Arafat mal jedinú protikandidátku, jeho ľudia napadali aktivistov iných politických strán, na bežnom poriadku boli vyhrážky a vydieranie. Mimovládna organizácia Peace Watch vtedy hlásila, že voľby neboli ani zďaleka demokratické. Tvrdili to aj pozorovatelia z Maroka.
Carter, ktorý ako prezident dosiahol mier medzi Egyptom a Izraelom, ale opakoval, že všetko je v poriadku a blahoželal priateľovi Arafatovi. K jeho hrobu sa teraz prišiel pokloniť, keď navštívil ako volebný pozorovateľ Ramalláh.
Hlavne v Izraeli sa kriticky hovorilo o účasti bývalého francúzskeho premiéra Michela Rocarda. Ten pre arabské noviny povedal, že Izrael predstavuje pre svojich susedov nebezpečenstvo a Balfourova deklarácia, ktorá viedla k vzniku Izraela, bola chybou. V Izraeli však hovoril, že ho zle citoval "agresívny arabský novinár" aj to, že je "prijateľný" pre obe strany. Inak by predsa nebol pozorovateľom.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ,Jeruzalem
