Frankfurt nad Mohanom 17. decembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) dúfa, že na budúci rok zavládnu pokojnejšie ekonomické podmienky, hoci s nastávajúcim uvedením bankoviek a mincí eura do obehu čelí aj ďalšiemu problému - odchodu prezidenta Wima Duisenberga do dôchodku.
ECB napriek tomu neočakáva, že sa skoro vráti k určitému stupňu normálnej bankovej činnosti. Okrem pravdepodobným rozporom o nástupcovi W. Duisenberga, ktoré vzhľadom na politické handrkovanie môžu ohroziť nezávislosť ECB, musí banka čeliť problémom súvisiacim s rozširovaním Európskej únie (EÚ) a peňažnou zásobou M3.
ECB má za sebou ťažký rok, keď sa musela zápasiť so stagnujúcim hospodárstvom, rastúcimi cenami, dôsledkami šokujúcich septembrových útokov na USA a rozhodujúcou etapou nevídaného prechodu na hotovosť novej jednotnej meny.
Verdikt analytikov v ankete agentúry Reuters znel, že ECB po nevýraznom štarte zavŕšila rok v lepšej situácii - s lepšími znalosťami o komunikácii a väčším počtom priateľov na finančných trhoch. Pozorovatelia ECB však upozorňujú, že banka musí zostať "fit", aby zvládla výzvy nadchádzajúceho roka.
Správna menová politika v podmienkach, keď svetové hospodárstvo vykazuje len zanedbateľné známky oživenia, bude vyžadovať inteligentný, dôvtipný a citlivý prístup. Určovanie úrokových sadzieb bolo v roku 2000 jednoduché, pretože hospodársky rast sa zvyšoval a inflácia klesala. ECB sa však v tomto roku dostala do paľby kritiky za príliš pomalé reakcie na ekonomický vývoj vo svete a budúci rok nebude jednoduchší, keďže trhy sa stále nezhodujú v termíne začiatku hospodárskeho zotavenia a v rozsahu manévrovacieho priestoru pre ďalšie zníženie úrokov ECB.
Vzhľadom na to, že zmeny úrokových sadzieb sa v hospodárstve prejavia až po niekoľkých mesiacoch, centrálna banka bude musieť balansovať na tenkej čiare medzi dvoma mlynskými kameňmi - príliš dlhým čakaním kvôli oslabenej ekonomike a príliš veľkým znížením, keď sa vzostup hospodárstva ešte len začne.
Navyše je tu diskusia o nástupcovi W. Duisenberga, ktorá sa bude počas celého budúceho roka objavovať znova a znova. W. Duisenberg bol vymenovaný na búrlivom summite EÚ v máji 1998 aj napriek nesúhlasu francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý do funkcie šéfa ECB tlačil guvernéra francúzskej centrálnej banky Jean-Claudea Tricheta.
J. Chirac vtedy uviedol, že na základe "gentlemanskej dohody" W. Duisenberg uvoľní miesto J.C. Trichetovi alebo inému francúzskemu zástupcovi v polovici jeho funkčného obdobia - teda v júni 2002. W. Duisenberg (66) však tento termín nikdy nepotvrdil a uviedol, že odstúpi niekedy pred koncom funkčného obdobia v polovici roka 2006.
Funkčné obdobie viceprezidenta ECB, Francúza Christiana Noyera sa končí v polovici 2002, takže Francúzsko sa usiluje zistiť úmysly W. Duisenberga. V inom prípade čaká banku poker - nahradiť Ch. Noyera iným Francúzom, čím si zvýši šance na najvyššiu funkciu alebo počkať a riskovať stratu kresla vo výkonnej rade ECB, ak sa W. Duisenberg rozhodne, že zotrvá.
A ECB teda má čo stratiť, keďže nový boj o prezidentské kreslo totiž môže výrazne poškodiť jej reputáciu. Najlepším riešením by bolo, keby W. Duisenberg jasne vysvetlil svoje úmysly.
Okrem toho je tu problémové dieťa ECB - peňažná zásoba M3, ktorá je hlavným ukazovateľom inflácie. M3 však niekoľko mesiacov presahuje cieľovú mieru rastu 4,5% a banka musí opakovane vysvetliť, že príčinou sú dočasné faktory a poruchy.
Prvé "čisté" údaje, publikované v novembri, opäť presahovali cieľovú úroveň a naznačujú, že neustále vysvetľovanie tohto indikátoru sa ešte zďaleka neskončilo. Mnohí renomovaní ekonómovia vyzývajú ECB, aby sa úplne vzdala sledovania M3 alebo jej pridelila menej dôležitú úlohu. Napríklad, Jeremy Hawkins z Bank of America je presvedčený, že M3 je skôr hrozbou než pomocou pre dôveryhodnosť ECB a ako pilier pre menovú politiku tento údaj predstavuje asi takú podporu "ako kus vlhkej lepenky". No ECB ho zdedila od Bundesbanky a len veľmi málo odborníkov si myslí, že ECB je pripravená odvrátiť sa od tohto prvku dôvery svojho hostiteľa - Nemecka.
Banka navyše bude musieť premyslieť svoj hlasovací systém, aby sa pripravila na novú 18-člennú výkonnú radu, keď do menovej únie vstúpia noví členovia. Až 10 kandidátskych krajín, väčšina z východnej Európy, totiž dúfa, že k EÚ sa pripoja už v roku 2004 a predstavitelia únie vyzvali ECB, aby navrhla možnosti reformy svojho rozhodovacieho procesu.
Zatiaľ neexistuje oficiálny termín a prvé krajiny z prvej vlny sa do eurozóny nezačlenia pred rokom 2006. W. Duisenberg však oznámil, že ECB už pracuje na návrhoch a pravdepodobne navrhne "rotačný" systém, v ktorom sa bude právo hlasovať o menovej politike posúvať medzi jednotlivými členmi rady.
* 1 sov
