Niektoré deti sú mimo rodiny preto, lebo žiadnu nemajú alebo o nich nestojí. Tie strávia sviatky v detskom domove. „Problémové“ deti, ktorých výchovu rodičia nezvládli, budú cez Vianoce v reedukačnom domove alebo diagnostickom centre, staršie v nápravno-výchovnom zariadení. Choré deti ostanú v nemocnici.

Vianoce v rodine sa nedajú nahradiť

„Aj napriek tomu, že v týchto zariadeniach sa snažia vianočnú atmosféru dobre pripraviť, je o to smutnejšie, že deti cez Vianoce nemajú kam ísť. Vychovávatelia si berú služby, aby neboli samy, ale nemôžu dieťaťu nahradiť to, že niekam patrí, že má rodinu,“ hovorí psychologička Soňa Holúbková zo Žiliny.

Podľa nej chybou je už to, keď sú deti z nejakých príčin oddelené od svojej rodiny. „Mali by sme urobiť všetko preto, aby boli počas sviatkov doma. Ak už deti nemožno umiestniť do pôvodnej rodiny, mali by byť aspoň v náhradnej rodinnej výchove,“ myslí si Holúbková.

Ak je to možné, dieťa domov pustia

Deti v nemocniciach idú takmer všetky na Vianoce domov. Vážnejšie prípady, ktoré tam musia ostať, spravidla ani nevedia, že sú sviatky. O to smutnejšie sú však pre ich rodičov.

Deti z detských domovov idú domov (prípadne k známym) len vtedy, ak majú kam a ak okresné úrady súhlasia s tým, že sú na to v rodine vhodné podmienky. Podobne je to aj v diagnostických centrách a reedukačných domovoch. Tu však okrem žiadosti rodičov a súhlasu okresného úradu dieťa alebo mladistvý potrebuje na cestu domov aj súhlas zariadenia, v ktorom je umiestnené.

V Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých odsúdených (i keď spadajú pod hranicu 18 rokov) domov púšťajú len vtedy, ak k tomu dá súhlas riaditeľ.

Nemôže ísť domov, lebo uteká domov

Ak je to aspoň trochu možné, snažia sa pracovníci štátnych zariadení dieťa domov pustiť. Urobia tak radosť jemu, ale aj sebe – vianočné sviatky sú hádam jediným časom, keď si môžu oddýchnuť. V reedukačných domovoch, diagnostických centrách, detských domovoch i nemocniciach totiž funguje prevádzka celoročne, čo dáva zamestnancom poriadne zabrať.

Stane sa však i to, že dieťa domov nepustia: „Staráme sa s manželkou o chlapca z reedukačného domova, asi pred mesiacom ho preložili na psychiatriu. Tam sme sa stretli s jeho kamarátom, polosirotou. Nemá mamu, ale strašne túži dostať sa domov k otcovi. Preto stále uteká. Asi pred týždňom sa lekári rozhodli, že na Vianoce domov nepôjde – pretože uteká domov,“ neveriacky krúti hlavou sympatický, asi 36-ročný pán. „Vraj, keby neutekal, pustili by ho. Je to paradoxné.“

S rodičmi prežila len jediné Vianoce

Deti, ktoré musia sviatky stráviť za dverami niektorého zariadenia, bývajú smutné. Niektoré sa s tým ale dokážu i zmieriť. „Vyrovnala som sa s tým, že nemôžem byť doma s rodičmi. Túžila som po tom, ale zároveň som vedela, že to nejde,“ hovorí dnes dvadsaťročná Aďa Benková, ktorá sa dostala do detského domova v dvanástich rokoch. Jej rodičia boli alkoholici a po smrti starých rodičov sa o ňu nemal kto starať. „Vianoce som trávila v detskom domove, o deň neskôr zase u strýka. Mala som teda vlastne dvoje sviatkov. Tešila som sa, že keď nemôžem byť u rodičov, môžem byť aspoň so strýkom. I keď Vianoce v domove boli fajn, človek sa nemôže zbaviť pocitu, že s rodičmi by to bolo možno ešte lepšie. Preto to nikdy nebolo úplne v poriadku.“

Ona sama Vianoce s mamou nezažila ani raz. S otcom len jediné: „Bolo to posledný rok, čo som bola v detskom domove.“

SOŇA REBROVÁ