Rovnako mu bol cudzí pohľad Jamesa Joycea.

Forster sa narodil v rodine architekta a hoci mu otec pomerne skoro zomrel, rodinné zázemie bolo skvelé. Absolvoval nielen tie najvyberanejšie univerzity (Cambridge), ale aj cesty po strediskách európskej, ba aj indickej kultúry.

Jeho prvá kniha Kam sa boja vstúpiť anjeli bola suverénnym krokom zrelého autora. Bál sa v nej ešte vstúpiť na pôdu rodného Anglicka, a tak je jeho prvé dielo pohľadom cudzinca na Taliansko. O dva roky neskôr vydal ďalší román Najdlhšia cesta. Pod týmto metaforickým názvom sa skrýva pomenovanie meštiackeho života v manželstve, ktoré je tou najnudnejšou a najdlhšou cestou. Možno práve preto prežil Forster život ako starý mládenec na anglickom vidieku, neskôr sa vrátil na svoju rodnú univerzitu.

Román Izba s vyhliadkou je v poradí tretí a prvý napísaný už v dvadsiatom storočí. Pravda, je to ešte len rozbiehajúce sa storočie, ktoré netuší, že zažije dve svetové vojny, vznik i rozpad socialistickej sústavy, studenú vojnu a iné prírodné i spoločenské pohromy. Autor sa opäť vrátil na európsku pôdu, opäť do Talianska (konkrétne Florencie), ktoré dôverne poznal ešte z detstva a mladosti.

Životaschopné a živočíšne anglické dievča sa dostáva medzi mlynské kamene svojej spontánnosti a spoločenských predsudkov, ktoré by najmä anglická spoločnosť mohla vyvážať do celého sveta. Nie je to ešte rebelská odvaha lady Chatterleyovej z románu Forsterovho generačného druha D. H. Lawrencea, ale tak trocha zatriasla konvenčným vkusom anglického publika. Mimochodom, v súdnom spore pri vydaní "škandalóznej" Lady Chatterleyovej roku 1960 vystúpil Forster ako svedok obhajoby proti cenzúre a potláčaniu spisovateľskej slobody.

Román Howard's End (prekladaný ako Rodinné sídlo) je obrazom Anglicka, ktoré si hľadá svoje miesto na nových mapách sveta, ale aj novej spoločenskej vrstvy dravých biznismenov, akých začíname poznávať aj z našej reality.

Vrcholom Forsterovej tvorby je román Cesta do Indie. Zúročil v ňom svoje znalosti a vzťah k tejto prastarej kultúre i svoju osobnú skúsenosť, keď robil istý čas osobného tajomníka indickému maharadžovi. Aj čitateľsky bol tento román najúspešnejší.

Je zaujímavé, že po tomto svojom vrchole už nijakú väčšiu prózu za svojho života nepublikoval. Venoval sa kratším útvarom, poviedke, eseji, literárnej teórii. Až po jeho smrti vyšiel román Maurice, akýsi utajený Forsterov životopis, ktorý priznáva jeho homosexuálnu orientáciu, za života potlačovanú.

Edward Morgan Forster predstavuje typ pracovitého, poctivého robotníka slova, ktorý neprichádza s oslňujúcimi experimentmi ani s novátorskými víziami. Neurčuje vývin, nevytyčuje nové cesty. Iba spoľahlivo a precízne robí to, pre čo majú ľudia radi literatúru: rozpráva príbehy o živote.