Škodcom širokého spektra kultúrnych rastlín v poľných a skleníkových podmienkach je roztočec chmeľový. Príznaky poškodenia sa prejavujú na hornej strane listov najprv veľkým počtom drobných žltkastých škvŕn, ktoré neskôr splývajú a hnednú. Na spodnej strane listov sa objavuje jemný pavučinovitý povlak. V jeho strede býva množstvo vajíčok, drobných pavúčikov alebo múčnatý povlak zložený zo zvyškov po lienení. Listy strácajú farbu, odumierajú, schnú a predčasne opadávajú.

Dospelý roztočec má oválne telo, dlhé 0,2 až 0,5 milimetra. V lete je oranžovo-žltkasté, v jeseni červenohnedé, pokryté čiernymi škvrnami s výraznými červenými očami. Larva býva menšia. Vajíčka sú guľaté, žltkastej až červenej farby. Dospelé jedince prezimujú v puklinách kôry stromov, v oporných koloch chmeľníc, na konštrukcii skleníkov, pod opadanými listami aj v skleníkoch. Na jar oplodnené samičky opúšťajú zimné úkryty a kladú vajíčka na hostiteľské rastliny - uhorky, papriku, fazuľu, hrach, ovocné stromy, chmeľ a mnoho ďalších. Dospelý hmyz i larvy vyciciavajú šťavu z listov. Najčastejšie sa zhromažďujú v kútikoch žilnatiny. Počas roka má škodca 3 až 4, v skleníkoch 6 až 8 generácií. Jeho rozvoj podporuje suché počasie a najmä vysoká teplota, preto sa mu v skleníkoch takmer celý rok dobre darí. Optimálna teplota pre vývoj je 22 stupňov, relatívna vzdušná vlhkosť pod 70 percent. Pri teplotách pod 8 stupňov samičky prestávajú klásť vajíčka.

Napadnutie roztočcom chmeľovým podporuje prehnojenie dusíkom a nedostatok draslíka. Naopak, obmedzuje ho vyrovnané hnojenie, výber odolnejších odrôd a opakovaná závlaha. Významná je ochrana užitočných organizmov, ako sú dravé roztoče, ploštice a zlatoočky. Pri ochrane je účinné odstraňovanie buriny z okolia porastov i skleníkov. Ak je to možné, izolujeme jednotlivé druhy hostiteľských rastlín (nepestujeme ich naraz v skleníku).

V skleníkoch je výhodné využiť biologickú ochranu nasadením dravého roztoča Phytoseiulus persimilis , a to hneď po objavení sa prvého ložiska škodcu. Z chemických prípravkov je povolená široká škála, výber závisí od pestovanej plodiny. Ošetrenie sa robí po zistení škodlivého výskytu škodcu, najlepšie dvakrát v intervale 7 dní, prípadne podľa potreby aj viackrát. Vzhľadom na rýchly vznik odolnosti roztočcov na jednotlivé prípravky je nevyhnutné striedať prípravky s obsahom účinných látok z rôznych skupín. Ing. STANISLAV BAROK