dá, sme za to, aby dieťa trávilo Vianoce v prostredí, na ktoré je naviazané.“ Preto odchádzajú na sviatky všetky deti, ktoré sú tu po dohode s rodičmi, a aj mnohé z tých, ktoré sa sem dostali na predbežné opatrenie – ak rodič prejaví záujem, príde na okresný úrad a požiada o to, aby dieťa mohlo byť na sviatky doma. Či je situácia v rodine pre dieťa priaznivá, posúdia sociálni pracovníci.

V Diagnostickom centre strávi tento rok sviatky asi tretina detí – so škôlkármi ich bude približne 35. Spolu s personálom vyzdobia stromček, učia sa koledy. „My, dospelí, sa snažíme pripraviť darčeky tak, aby sme potešili každé dieťa,“ hovorí pán Škoviera. „Už sme nakúpili nejaké knižky, kazety aj hračky.“

Deti sa navzájom neobdarúvajú, ale pripravujú si darčeky domov. Väčšina z nich si až do rána Štedrého dňa myslí, že sa to podarí, že si niekto pre ne príde.

Vianoce slávia v Diagnostickom centre tradičným spôsobom: koledami, čítaním o narodení Ježiška, medovým krížikom na čelo a klasickou rybacou večerou. „Pätnásť rokov sa zúčastňujem Štedrej večere v diagnosťáku a často so mnou príde aj niektoré z mojich detí. Reprodukovanú hudbu používame minimálne, koledy spievame sami a všetky deti sú spolu pri večeri aj pod stromčekom.“

Ďalší čas trávia deti rovnakého veku viac-menej spoločne. Každý si v klubovni môže nájsť kútik: hrajú sa s darčekmi, čítajú si alebo pozerajú vianočné rozprávky. Rozprávky a spievanie kolied pomáha najmä škôlkarom upokojiť sa – stráviť slávnostnú večeru aj citové vypätie. Ak sa však dieťa nechce zúčastniť spoločného programu, nemôže len tak odísť na izbu. Rozhodnúť musí vychovávateľ. „Musí zvážiť, ktoré dieťa môže zostať samo,“ vysvetľuje riaditeľ. „Mávame tu rôzne prípady. Mali sme aj dieťa, ktoré predtým zvyklo sexuálne obťažovať menšie deti, máme aj veľa detí, ktoré majú vážne poruchy správania. Preto nemôžeme priestor otvoriť tak, ako by si mnoho ľudí predstavovalo. Bolo by to priveľké riziko pre ostatných.“

Mladšie deti idú spať skôr, staršie môžu byť v takýto deň hore dlhšie – do desiatej, pol jedenástej. Minulý rok pustili skupinku 13-14-ročných (samozrejme s vychovávateľom) na polnočnú omšu.

Pre mnohé z nich sú takéto Vianoce jedinečným zážitkom. Na druhý deň, keď ožiarenie z darčekov a sviatkov prejde, však prichádza aj smútok a spomienky.

„Vtedy sú niektoré deti veľmi smutné. Lebo ak spomínajú na domov, spomínajú v dobrom, aj keď boli doma napríklad týrané,“ hovorí Albín Škoviera. „Tak je to v človeku možno preto, aby dokázal prežiť tento život v dobrom.“

MONA GÁLIKOVÁ