ka penziónu, spolu s kultúrnou radou. „Potom si posedíme, zagratulujeme si, náš spevokol zaspieva koledy,“ hovorí Júlia Kurilová.

Štedrý večer bude tento rok 21. decembra, pretože okrem kuchárok potom personál odchádza na sviatky. „To býva veľmi sviatočné. Stoly sú do účka ako vo veľkej rodine. Na nich damaškové obrusy, kvety a kompletná štedrá večera: s oplátkami, medom, kapustnicou, rybou, šalátom a vianočným pečivom,“ pokračuje pani Kurilová. „Vtedy máme ďalší program – prídu umelci z Národného divadla. Recitujú, spievajú aj rozprávajú, všetci si zavinšujeme a zase si sami zaspievame.“

Štedrý večer už prežívajú obyvatelia penziónu tak, ako my ostatní – individuálne. Penzión je totiž vlastne nájomný dom uspôsobený tak, aby sa v ňom lepšie žilo starým ľuďom: majú vlastnú ordináciu, ponuku spoločných programov, možnosť predplatiť si obedy vo vlastnej jedálni. A tak mnohí odchádzajú sviatky tráviť so svojimi rodinami.

„Ja nejdem tento rok nikam. Deti s rodinami mi prídu pred sviatkami zablahoželať a vymeníme si darčeky. Na Štedrý večer mi už len zavolajú,“ hovorí pani Kurilová, ktorá sa rozhodla tráviť Vianoce v penzióne asi pred dvoma rokmi, keď začala mať vážne problémy so srdcom. „Nechcem kaziť sviatky ani im, ani ja nechcem celý večer tŕpnuť, že mi príde zle.“

Pani Kurilová tvrdí, že na sentimenty je už pristará a že ježiškov už zažila dosť – má osemdesiatjeden a v penzióne už žije 12 rokov. „Mám tu svoj režim, svoje ticho a rituály, svojich priateľov.“

Takej situácii, keď sa ľudia navzájom trápia ohľaduplnosťou, hovorí „čechov“, podľa Čechovovej poviedky, kde žijú v jednej izbe dvaja úradníci: jeden hrá na trúbku a druhý nemá hru na trúbku veľmi rád, ale zo zdvorilosti trúbkara pochváli. Ani trúbkara veľmi nebaví hra na trúbku, ale hrá, lebo si myslí, že spolubývajúci to má rád.

„Milujem svoju rodinu, vnúčatá aj pravnúčatá, ale mám toľko knižiek, že keď sa navečeriam a ľahnem si – tak aj zabudnem na to, že sú Vianoce,“ usmieva sa pani Kurilová. „A na tunajšie sviatky sa teším. Stretnem aj tých, ktorých som dlhší čas nevidela. Som rada, keď vidím, že táto je ešte pomerne fajn a tento ešte chodí… Toto je náš svet.“