Návrh zákona o študentských pôžičkách predpokladá, že táto výnimka by sa mohla vzťahovať na absolventov, ktorí sa zamestnajú v školstve. "Rovnako to platí aj o ľuďoch, ktorých plat nepresiahne počas celého produktívneho života minimálnu mzdu," povedal pre TASR minister školstva Martin Fronc. V istých prípadoch bude môcť podľa neho pôžičku zaplatiť aj zamestnávateľ.
Ak parlament schváli zákon v navrhovanej podobe, budú totiž musieť platiť všetci študenti. Zároveň však budú môcť požiadať o pôžičku v plnej výške školného. "Možnosť požičať si budú mať aj študenti súkromných škôl, aj tí, ktorí študujú v zahraničí. Samozrejme, len do výšky maximálneho školného - teda 26 tisíc korún," spomenul Fronc. Pôžičku bude absolvent musieť začať splácať až keď jeho príjem presiahne minimálnu mzdu. Úroková sadzba bude rovnaká, za akú si požičiava štát. Okrem pôžičky na hradenie štúdia budú mať vysokoškoláci aj naďalej možnosť požiadať aj o úver na životné náklady. Podľa slov ministra školstva by to malo byť za rovnakých podmienok, aké majú študenti v súčasnosti. Na základe aktuálne platného zákona o študentskom pôžičkovom fonde môžu študenti v každom akademickom roku získať pôžičku v maximálnej výške 40 tisíc korún. Nárok na ňu nemajú študenti opakujúci ročník. V roku 2003 fond požičal 5560 študentom približne 110 miliónov korún.
Výška školného je v prechodnom období prvých dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti navrhovaná na 0 až 30 percent priemerných ročných nákladov v predchádzajúcom roku. V súčasnosti je to približne 86 tisíc korún. Študent by teda mal platiť od 0 do 26 tisíc korún ročne. Po dvoch rokoch bude musieť každá škola zaviesť poplatok minimálne 5 percent z ročných nákladov, teda asi 4300 korún.
