Čao bol vášnivým hráčom golfu a rád sa dobre obliekal. Posledných 15 rokov bol okrem čítania golf jeho jedinou zábavou.
Zomrel bývalý šéf čínskych komunistov Čao C'-jang (85). Posledných 15 rokov strávil v domácom väzení a súčasné vedenie strany spozornelo - s pohrebmi v minulosti populárnych funkcionárov bývajú v Číne problémy. Čao môže súdruhov v politbyre potrápiť aj po smrti.
Čao naposledy verejne vystúpil 19. mája 1989 na Námestí Tchien-an-men. Potom nasledovalo domáce väzenie, komunisti sa ho snažili z histórie vyzmizíkovať. Starý muž skonal po niekoľkonásobnej mŕtvici a ďalších komplikáciách.
Čínsky Dubček
V jeho životnom príbehu sa dá nájsť istá podobnosť s Alexandrom Dubčekom. Okolo oboch vznikol mýtus veľkých reformátorov, nadychovali sa s ľuďmi hladnými po demokracii. Stali sa populárnymi, aby vzápätí po zásahu tankov dostali od konzervatívnych komunistov nálepku buržoáznych liberálov a stiahli sa do domáceho väzenia či pod dozor štátnej polície. Mali blízko k slzám.
Na rozdiel od Dubčeka sa Čao nedožil porážky komunistov, ktorí ho zosadili. Spoza plotu pekinského domu mohol len sledovať, ako sa ďalej posilňuje skupina okolo Ťiang Ce-mina a odovzdáva moc mladšej generácii.
Verili reforme
Čao C'-jang bol typický reformný komunista. "Domnievali sme sa, že politické reformy musia byť uskutočňované zhora dolu, zvnútra strany von. Čao požadoval viac demokracie vnútri strany a trval na tom, že zákonmi sa musí najprv riadiť strana, až potom sa to isté môže žiadať od bežných ľudí," spomínal po prepustení z väzenia jeho poradca Pao Tchung. Spolu so svojím šéfom ďalej verili, že komunistická strana sa dá reformovať.
História si Čao C'-janga zapamätá aj ako premiéra, ktorý v Číne zavádzal trhové reformy. Bez nich by nová generácia komunistov nemala také silné postavenie a Čína by nezískala taký významný hlas, aký má dnes.
Námestie
Legendou sa stal Čao v roku 1989, keď vo viac než osemdesiatich mestách vyšli do ulíc milióny ľudí - požadovali demokraciu, slobodu tlače a prejavu. "Prišiel som príliš neskoro," hovoril plačlivo medzi študentmi v máji 1989 a prehováral ich, aby opustili centrálne pekinské námestie, ktoré obsadili. Tušil, čo bude nasledovať. Čao vedenie strany označil za staré a mimo reality a mladým ľuďom sa ospravedlňoval, že sklamal ich nádeje.
Deň potom konzervatívci v ústrednom výbore začali konať. Vyhlásili výnimočný stav a prodemokratický protest krvavo ukončili tanky v noci z 2. na 3. júna 1989. Čínsky pokus o demokratické reformy sa skončil a Čao do svojho politického životopisu v júni 1989 dopísal posledný záznam, keď ho politbyro odvolalo z funkcie.
Hrozba aj po smrti
Do politiky už nikdy nemal možnosť zasiahnuť, ale pre súčasných komunistov jeho existencia predstavovala hrozbu. Rešpektovali ho aj disidenti, ktorí vyšli z úplne iného prostredia, pre reformných komunistov bol ikonou.
Hrozbou zostáva aj po smrti. Keď zomrel v roku 1976 medzi ľuďmi populárny premiér Čou En-laj (pravá ruka Mao Ce-tunga), skončili sa prejavy veľkého smútku protestmi na Námestí Tchien-an- men. Smrť proreformného bývalého predsedu komunistickej strany Chu Jao-panga spustila v roku 1989 prodemokratické protesty, ktoré sa skončili masakrom.
Fotografia z roku 1989, na ktorej je Čao medzi študentami na námestí Tchien-an-men by sa v Číne vystavovať nemohla. Záber zo včera pochádza z Hongkongu. V Pekingu včera platili pre Čaovu smrť sprísnené bezpečnostné opatrenia na centrálnom Námestí Tchien-an-men. FOTO - REUTERS
