BRATISLAVA - Ako o "búrlivo rozvíjajúcej sa krajine" napísal včera o Slovensku rakúsky denník Die Presse. Jedným dychom však dodal, že sme zároveň krajinou s najväčšími regionálnymi rozdielmi.

"Z prudkého hospodárskeho rastu tohto stredoeurópskeho tigra nemajú prospech všetci Slováci. Regionálne rozdiely sa napriek všetkým opatreniam vlády a Európskej únie stále viac prehlbujú," píše Die Presse.

Denník tvrdí, že kým Bratislava je po Prahe druhým najbohatším regiónom v novej Európe, východ Slovenska patrí k najchudobnejším častiam kontinentu. "Snáď v žiadnom inom európskom štáte sa nenachádza bieda a bohatstvo tak blízko seba ako na Slovensku," skonštatoval ďalej rakúsky denník. Pripomína, že na východe Slovenska žije rómske obyvateľstvo "v chatrčiach s katastrofálnymi hygienickými podmienkami pripomínajúcimi slumy tretieho sveta".

V Košickom kraji je nezamestnaný každý piaty

Veľké regionálne rozdiely priznáva aj slovenská vláda. Podľa vládneho materiálu o sociálno-ekonomickej úrovni v jednotlivých regiónoch rozdiely vidieť najmä v miere nezamestnanosti, výške priemernej mzdy, ale aj v počte obyvateľstva v hmotnej núdzi.

Už chronickým problémom je miera nezamestnanosti a jej disproporcie v rámci Slovenska. Kým v Bratislavskom kraji bola miera evidovanej nezamestnanosti v treťom štvrťroku 2004 len 3,7 percenta, v Košickom kraji bolo bez práce vyše 19 percent.

Rozdiely však nie sú veľké len medzi západom a východom - ale aj vnútri jednotlivých krajov, teda medzi "mestom a vidiekom". Najlepšie to vidieť na príklade Banskobystrického kraja, kde krajské mesto Banská Bystrica vykazuje disponibilnú mieru nezamestnanosti 8,8 percenta, zatiaľ čo okres Revúca 28,8 percenta. Najnižšie disproporcie sú v rámci Bratislavského kraja, kde disponibilná miera nezamestnanosti dosahuje v jednotlivých častiach od 2,7 do 5,6 percenta.

Nelichotivý je aj podiel ľudí v hmotnej núdzi v jednotlivých krajoch.

Ten spravidla kopíruje mieru nezamestnanosti v oblasti. Najvyšší podiel poberateľov dávok v hmotnej núdzi je v Košickom kraji, kde sa na tento príjem spolieha 12,4 percenta všetkých obyvateľov. V bratislavskom regióne sa dávky vyplácajú len jednému percentu obyvateľov.

Východ zarába polovicu toho, čo západ

Regionálne rozdiely sú viditeľné aj v mzdách. Rozdiel medzi najvyšším a najnižším priemerným zárobkom v regiónoch bol v minulom roku vyše osemtisíc korún. Kým priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji bola v 3. štvrťroku 20 168 korún, v Prešovskom kraji to bolo 11 829. Vládny materiál konštatuje, že rozdiely pramenia z rôzneho odmeňovania najmä kvalifikovanej práce. Znamená to, že mzdy zamestnancov so základným alebo stredoškolským vzdelaním sú vo všetkých krajoch približne na rovnakej úrovni, vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú však platení všade inak - najviac zarobia v Bratislavskom kraji.

Vláda chce slabším regiónom pomôcť napríklad rozvojom priemyselných parkov, infraštruktúry alebo podporovaním mobility pracovnej sily. Kľúčové budú najmä peniaze z únie.

Ekonóm Robert Prega považuje za najvýznamnejší motor pre zaostalejšie regióny investície. "Ich podpora je niekedy efektívnejšia ako transfery vlády do regiónov," hovorí analytik Tatra banky Robert Prega.

Zaručený recept ako zmierniť priepastné rozdiely medzi regiónmi podľa neho neexistuje. "Rovnaké rozdiely tu pravdepodobne budú aj o desať rokov, úroveň všetkých regiónov však bude oveľa lepšia," myslí si.

PRIEMER ZA SLOVENSKO

Nezamestnanosť = evidovaná miera nezamestnanosti

všetky údaje sú za 3. štvrťrok 2004

Zdroj: Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch, zverejnená na internetovej stránke úradu vlády