Hneď po prezidentských voľbách v novembri 2004 oznámil opätovne zvolený George Bush nomináciu Condoleezze Riceovej na funkciu ministerky zahraničia namiesto Colina Powella. Tento týždeň sa ňou skutočne stala.
Aj včera ráno vstala o piatej, zabehala si, osprchovala sa a o trištvrte na sedem už bola v práci. Na jej dennom rituále sa nič nemení už niekoľko rokov. Mení sa len práca: Condoleezza Riceová je novou americkou ministerkou zahraničných vecí. Je to nová tvár Ameriky. Condoleezza Riceová, nová ministerka zahraničných vecí, sa narodila 16. novembra 1954 v Birminghame v americkom štáte Alabama. Počas štúdií na Denverskej univerzite ju zaujali prednášky českého diplomata Josefa Korbela, otca Madeleine Albrightovej, pod vplyvom ktorého začala študovať vtedy najdôležitejšiu oblasť diplomacie, politiku Sovietskeho zväzu. Kvôli doktorandskej práci o československej armáde v auguste 1968 sa naučila pasívne po česky. Keď mala 39 rokov, stala sa prorektorkou prestížnej Stanfordovej univerzity a v 46 poradkyňou prezidenta Georgea Busha pre národnú bezpečnosť. Médiá sa už týždne predháňajú v prognózach, čo bude jej nástup znamenať pre svet a ako sa zmení americká zahraničná politika. Po celom svete sa objavili články plné pomenovaní ako vojnová kráľovná. Isté je však jedine to, že Condi funkciu nedostala do daru, aj keď jej novú pozíciu oznámil prezident George Bush na oslave jej päťdesiatych narodenín.
Novou ministerkou zahraničia je výnimočná osobnosť: ako 5-ročná hrala na klavíri a čítala, v 15 už chodila na vysokú školu a v 20 mala za sebou promóciu. V 26 sa stala najmladšou profesorkou na prominentnom Stanforde, v 35 poradkyňou prezidenta Busha staršieho pre Sovietsky zväz a východnú Európu, v 39 prvou ženou a Afroameričankou na poste prorektorky Stanfordu, v 46, ako vôbec prvá žena v histórii, poradkyňou prezidenta Busha mladšieho pre národnú bezpečnosť a teraz, v päťdesiatke prvou afroamerickou ministerkou zahraničia.
V rodine
Na ministerstvo prichádza z Bieleho domu. Tam bola štyri roky najbližšou spolupracovníčkou prezidenta Busha. V Amerike o nej hovoria ako o členke Bushovej rodiny. Ona sama vlastnú rodinu nemá. Nikdy sa nevydala a mnoho víkendov naozaj strávila v Camp Davide s Bushovcami.
Blízky vzťah s prezidentom je aj jej najväčšou výhodou oproti jej predchodcovi Colinovi Powellovi.
Ten bol v zahraničí jednoznačne najobľúbenejším americkým ministrom. Svet ho považoval za jediný umiernený hlas v administratíve. Umiernený, ale hlavne takmer nepočuteľný. Powell mal na Busha len minimálny vplyv. Condi nikto v Bielom dome nepreruší v polovici vety.
Ľudia z jej okolia hovoria, že bude mať dve kancelárie. Jednu v Bielom dome, s ktorým by nechcela stratiť kontakt, a druhú na ministerstve zahraničia. Môže byť spokojná. Už štyri roky býva v luxusnom hoteli Watergate, ktorý je len minútku od ministerstva.
Je pravdepodobné, že aj tam si bude nosiť vlastné obedy - hovorí sa o nej, že je šetrná a rada sa zdravo stravuje. Obedy v Bielom dome jej nechutili.
Bushova učiteľka
S Bushom sa prvý raz stretla v roku 1998. Jeho rodinu však už poznala. V roku 1989 si ju vybrali do tímu poradcu pre národnú bezpečnosť. V čase pádu komunizmu sa stala dôležitou poradkyňou prezidenta Busha staršieho. "Povedala mi všetko, čo viem o Sovietskom zväze." Tak predstavil Riceovú v roku 1989 na summite v Malte Michailovi Gorbačovovi.
Riceová si postavila akademickú kariéru na štúdiu Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických krajín. Priviedol ju k tomu otec prvej americkej ministerky zahraničia Madeleine Albrightovej, bývalý československý diplomat Josef Korbel. Riceová dokonca napísala knihu o Sovietskom zväze a československej armáde.
O niekoľko rokov neskôr učila aj Busha mladšieho. Dva roky pred voľbami, v ktorých Bush porazil demokrata Ala Gora, sa začali stretávať. Bush, ktorý bol v tom čase texaským guvernérom, o zahraničnej politike veľa nevedel. Riceová mu otvárala oči.
"Pomedzi tenisové zápasy a výlety na lodi sme diskutovali, čo by v zahraničnej politike čakalo budúceho prezidenta," spomína Riceová.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že Bush ju akceptuje a zo vzťahu tútora a žiaka sa vyvinulo priateľstvo. Karikaturisti však dodnes kreslia Busha a Riceovú ako učiteľku a nie najlepšieho žiačika.
Dievča z Juhu
Príbeh Condoleezze Riceovej bol zaujímavý už dávno predtým, ako sa stretla s Bushom. Narodila sa v južanskej Alabame. Jej rodina si užila segregáciu a všetko, čím Juh žil aj pred päťdesiatimi rokmi.
Poznala to ešte aj malá Condi. Sama opisuje historku, ako bola s mamou kupovať šaty v luxusnejšom obchode a predavačka jej nedovolila vyskúšať si ich v kabínke, lebo tá je vraj len pre bielych.
Rasizmus amerického Juhu sa v prípade Riceovcov zmenil na motor k úspechu. Rodičia dávali mladej Condi všetky príležitosti, aby ukázala, že je šikovná. "Možno si nekúpiš hamburger vo Woolworthe, ale ústava ti zaručuje, že sa môžeš stať prezidentkou," hovoril jej otec, ktorý bol pastorom, a mama, ktorá učila hru na klavíri.
Malá Condi sa učila po francúzsky a španielsky, chodila do dobrých škôl, od troch rokov dostávala hodiny klavíra, baletu a neskôr robila aj krasokorčuľovanie. Jednoducho, jej rodičia sa rozhodli, že nebude žiť životom obyčajného utláčaného černošského dievčaťa z juhu. Dali jej všetko a ešte o niečo viac, aby sa mohla stať dôležitou a úspešnou ženou.
Klavír alebo odzbrojovanie
Prvé vážne rozhodnutie urobila na vysokej škole. Dovtedy snívala o kariére klavírnej virtuózky. Prednášky Josefa Korbela jej však objavili nový svet. Mladá dáma, ktorá si dodnes zakladá na decentnom a štýlovom oblečení a dobrých spôsoboch, sa začala venovať brutálnej Moskve a odzbrojovaniu. Začala sa učiť po rusky.
Na Korbela dodnes často spomína. Posledné roky urobili z neho veľmi dôležitého profesora. Amerike vychoval prvé ženy diplomacie. Milovanú dcéru a obľúbenú študentku.
Newsweek opisuje, ako Madeleine Albrightová po nástupe na ministerstvo telefonovala Condoleezze Riceovej. Chcela ju do svojho tímu. Riceová ju veľmi zdvorilo odmietala, až nakoniec Madeleine pochopila: jej otec ich učil rovnaké veci, len sa na ne pozerajú inými očami. Albrightová je demokratka, Riceová republikánka. Medzi černochmi je takmer v pozícii ohrozeného druhu. Štatistiky hovoria, že republikánov volí necelých desať percent Afroameričanov.
11. september
Riceovú, podobne ako Busha, zmenil 11. september. Útoky na newyorské dvojičky a Pentagon vo Washingtone v momente posunuli ich priority. Všetko, čo robili dovtedy, vytlačila vojna s teroristami. "Jednoducho zhodili všetky figúrky zo šachovnice," povedal denníku The New York Times Coit Blacker, riaditeľ Inštitútu medzinárodných štúdií na Stanforde a dlhoročný priateľ Riceovej. Sám robil poradcu v administratíve prezidenta Billa Clintona.
Bola to práve ona, kto sformuloval novú americkú bezpečnostnú stratégiu. Bola to vraj ona, kto pretlačil preventívnu vojnu.
Jej životní súputníci tvrdia, že po 11. septembri pritvrdila. Bola vychovaná studenou vojnou - bolo jasné, kde je dobro a kde zlo. Po páde komunizmu sa to všetko rozplynulo. Dvojičky boli pre ňu s Bushom budíčkom. Od toho momentu boli vraj presvedčení, že vojna s terorizmom je niečo podobné ako zápas so Sovietskym zväzom - ide o boj s fundamentalistami, boj so zlom.
Futbal a diplomacia
Condoleezza Riceová je vášnivou obdivovateľkou športu. Najradšej má americký futbal. Sama raz povedala, že futbalová taktika jej pripomína vojnu - futbalisti postupne dobýjajú územie nepriateľa a blížia sa tak k víťazstvu.
V Bielom dome si získala povesť výborného stratéga, mnohí však pochybovali, či bude aj dobrou ministerkou. Ako šéfka diplomacie už nemá na starosti zákulisné rokovania ani zložité scenáre budúceho vývoja. Ako ministerka musí viesť rokovania a tiež obrovský úrad. Ministerstvo zahraničia sa považuje vo Washingtone za štát v štáte, a je to štát poriadne byrokratický.
Napriek tomu vyhrabali médiá niekoľko historiek, ktoré naznačujú, že Condi by nemala mať problém ani pri ostrých rokovaniach s inými lídrami. A v niektorých z nich sa objavil aj jej obľúbený futbal.
Jediná cesta poradkyne pre národnú bezpečnosť na Blízky východ sa zmenila v priebehu niekoľkých minút. Palestínčania Riceovej údajne ukázali počítačovú prezentáciu. Vysvetľovali jej, aký dosah bude mať izarelský bezpečnostný múr, ktorý dovtedy Amerika bez výhrad schvaľovala. Vzápätí sa stretla s ľuďmi izraelského premiéra Ariela Šarona a celkom prekvapujúco im povedala, že trasu múru musia zmeniť.
Spočiatku sa zdalo, že u Riceovej, ktorá sa netají sympatiami k Izraelu, sa ozvali spomienky na detstvo. Že pochopila, ako múr rozdelí palestínske rodiny, a preto sa ozvala. Sama však neskôr podľa denníka The Washington Post povedala, že to nebol len odpor proti utláčaniu ľudí. Najväčší dojem na ňu vraj urobil fakt, že múr by mal rozdeliť aj futbalové ihrisko palestínskej univerzity.
Futbalisti z toho vyčítali, že naozaj miluje tento šport, politici a diplomati zase, že je veľmi schopnou vyjednávačkou. Šaronovi ľudia totiž vzápätí naozaj trasu múru zmenili.
foto - čtk/ap, tasr/ap
