ar Realu Madrid vyhral s náskokom 12 bodov pred Davidom Beckhamom z Manchester United a spoluhráčom Raúlom.

Rok spokojnosti

Spokojnosť s poslednými dvanástimi mesiacmi môže Figovi kaziť len semifinálová prehra bieleho baletu v Lige majstrov s Bayernom Mníchov. Španielsku Primera division jeho klub vyhral a i reprezentácia Portugalska sa prebila na budúcoročný svetový šampionát. Real valcuje ďalej, v osemfinále súčasného ročníka Ligy majstrov je jasne na čele C-skupiny.

Luis Felipe Madeira Figo sa narodil 4. novembra 1972 na predmestí Lisabonu v rodine robotníka. Prvé góly dával za pouličný tím Os Pastilhas, odkiaľ ho ako 11-ročného vybrali do juniorky Sportingu Lisabon. „Už vtedy vyčnieval nad ostatnými,“ vyhlásil jeho bývalý tréner, ktorý neskôr viedol portugalskú reprezentáciu, Carlos Queiroz.

Prvý reprezentačný dres

V roku 1989 okúsil reprezentačný dres, výberu Portugalska do 16 rokov pomohol k bronzu na svetovom šampionáte v Škótsku. O dva roky neskôr, de facto s takmer rovnakým tímom, dvíhal nad hlavu víťaznú trofej pre juniorských majstrov sveta do 20 rokov. Sladšiu o to viac, že portugalská mlaď vystúpila na najvyšší stupeň pred vlastným publikom.

Portugalskú ligu si zahral po prvý raz ako 17-ročný, v reprezentácii debutoval v devätnástich. Sporting bol s jeho službami spokojný, v roku 1995 s Figom na trávniku vyhral Portugalský pohár a v lige skončil druhý. To už lanári veľkoklubov o mladom talente vedeli, ako 23-ročného si ho zaviazal FC Barcelona (Parme a Juventusu zostali prázdne ruky).

Pod vedením Johanna Cruyffa, Bobbyho Robsona a po ňom Louisa van Gaala v Katalánsku naďalej futbalovo rástol. Doma ho za ten čas päť ráz vyhlásili za portugalského futbalistu roka. Spolu s Barcelonou sa v roku 1997 radoval z víťazstva v PVP a nasledujúce dva roky i z titulu v španielskej lige. To už ho novinári volali Žralok, pre jeho elegantný a zároveň nebezpečný pohyb na ihrisku.

Duša portugalského tímu

Svet však očaril najmä na vlaňajšom EURO v Belgicku a Holandsku, kde bol dušou portugalského tímu. Ich útočný, otvorený futbal prikovával nestranných fanúšikov pred televíznu obrazovku. Vypadnutie v semifinále po predĺžení s Francúzskom mnohých bolelo. Videli v Portugalcoch adeptov na titul. A vo Figovi najväčšiu hviezdu.

„Bez lopty som len polovičný,“ tvrdil vtedy sebakriticky hráč, na ktorého sa sypali chvály zo všetkých strán. Aby ich vzápätí prehlušili nadávky fanúšikov Barcy. Portugalská megastar sa totiž celkom nečakane rozhodla odísť do konkurenčného a nenávideného Realu Madrid. Za rekordných 100 miliónov švajčiarskych frankov. Figo musel pretrpieť vyhrážky, osočovanie i zahádzanie Nou Campu odpadkami, keď sa na ňom v súperovom drese objavil. Biely balet s Figom v drese však okamžite získal v Španielsku titul.

„Luis je technicky perfektný. Skvelý driblér a útočník, ktorý priťahuje ľudí do hľadísk,“ tvrdí bývalý kouč Realu Jupp Heynckes. „Keď má deň, je brilantný. Jeho vyslovene zlý výkon sa rovná priemernému ostatných na trávniku,“ myslí si technický riaditeľ Realu Luis Valdano.

Zrodený na úspech

Až jeho kariéra donútila vydavateľov kníh zaplniť medzeru po legendárnom Eusébiovi. V apríli 2000 sa na pulty dostala publikácia Figo – zrodený na úspech. Okrem spomienok na presné centre či gólové kúsky zobrazuje Luisa aj ako milovníka kníh, kina či počúvania hudby. I ako človeka, ktorý sa rád prebehne na dobrom koni či v pokoji hodí jednu golfovú partičku.

Najradšej však trávi čas so švédskou modelkou Helene Svedinovou, s ktorou sa po dlhoročnej známosti začiatkom mája oženil. Spolu vychovávajú dvojročnú dcérku Danielu. Tá je Figovou najväčšou radosťou a zmyslom života. „Žijem len pre ňu. Je v nej všetka energia, ktorú potrebujem,“ vyhlásil futbalista, ktorého nedostatkom na trávniku je len občasná hašterivosť.

(reuters, čtk, rh)