Ani po rozpade Československa sa z nášho života čeština nevytráca. Slováci jej stále výborne rozumejú (v neposlednom rade aj vďaka sledovaniu českých televíznych staníc), čo sa odráža aj na knižnom trhu. Na ňom sa niektoré knihy v slovenčine neobjavia, ak je český preklad kvalitný, a mnohí Slováci dokonca uprednostňujú knihy preložené do češtiny pred slovenskými prekladmi.
Inak to už je u českých susedov. Počuť slovenčinu v českej televízii je veľmi zriedkavé, a na "neprekladanie" českej literatúry do slovenského jazyka majú dosť špecifický názor. To, že sa česká literatúra len ojedinele prekladá do slovenčiny, považuje väčšina českých spisovateľov za "tvrdohlavosť" Slovákov.
Slovenská poézia sa do češtiny prekladá kvôli podmienkam trhu. Najčerstvejším príkladom je český preklad knihy Mariána Hatalu Provazochodec. Ide o výber z autorovej básnickej tvorby, ktorý vyšiel v pražskom vydavateľstve Akropolis v preklade Petra Skarlanta.
O okolnostiach vzniku knihy a podmienkach českého knižného trhu Marián Hatala hovorí: "Mal som ambivalentné pocity, keď Petr Skarlant prišiel so zámerom preložiť moje básne do češtiny, keďže ho nadchli a aj našiel pre ne vydavateľa v Prahe. Myslel som si, že tie verše by u našich susedov azda mohli zostať v jazyku originálu. Bol to však sebaklam. Podmienky trhu a fakt, že pre väčšinu Čechov sa slovenčina stáva exotickým jazykom, rozhodli - a nielen v mojom prípade - že po slovensky písaná beletria sa musí pretlmočiť do češtiny, ak sa má dostať k českým čitateľom."
O poézii to, podľa Hatalu, platí dvojnásobne. "Česi len výnimočne čítajú po slovensky, pre nás Slovákov je však tento kultúrny priestor mimoriadne dôležitý, pretože je bohatší, rôznorodý a otvorený. Tradične hlbšie reflektuje knižnú kultúru a diskutuje o nej v širších vzťahoch a súvislostiach. Aj pozornosť, akú tamojšia tlač doteraz venovala vydaniu Provazochodca, tomu nasvedčuje."
Provazochodec je naozaj výstižný názov. Tá metafora, o ktorej píše Petr Skarlant v doslove knihy, je presná. Ide o to dostať sa na druhú stranu, pozrieť sa na báseň a na seba spoza a oproti. Treba prejsť a odovzdať čosi ako správu, napriek tomu, že roztlieskavač v dave pod lanom vzbudzuje dojem, že Provazochodec už prešiel a navzdory tomu, že dav zhíkol, zmĺkol a ustrnul, lebo ten hazardér práve spadol. Ale on nespadol, to len písanie básní je, musí byť takou dokonalou eskamotážou.
Autor: DANA ZÁVADOVÁ(Autorka je publicistka)
