Po tom, čo v decembri minulého roka vydal svoju románovú prvotinu Milorad "Legija" Lukovič, predpokladaný hlavný organizátor atentátu na premiéra Zorana Djindjiča z marca 2003, chce svoje spomienky v knižnej forme predstaviť aj Zvezdan "Zveki" Jovanovič, ktorý podľa žaloby na Djindjiča vypálil smrteľné strely.

Podľa belehradského týždenníka Nedeljni telegraf má Jovanovičovo dielo vyjsť pod názvom "Zvezdan s červeným baretom". Bývalý zástupca veliteľa tzv. Červených baretov - obávanej špeciálnej policajnej jednotky - chce v knihe údajne vyvrátiť proti nemu vznesené obvinenia v súvislosti s vraždou Djindjiča. Okrem toho chce vylepšiť ťažkú finančnú situáciu svojej rodiny, dodáva magazín.

Legija medzičasom v cele belehradského väzenia údajne pracuje na pokračovaní svojich pamätí s názvom "Železné hroby". Legijovu prvotinu na trh prinieslo neznáme vydavateľstvo "M Books-Alpha" v edícii "Súčasní srbskí spisovatelia".

Podľa najnovších informácií je vydavateľstvo údajne dcérskou spoločnosťou najväčšieho srbského vydavateľstva "Narodna knjiga" (Ľudová kniha). Pozorovatelia Legijovu knihu hodnotia ako pokus zobrať pod ochranu ešte existujúce štruktúry režimu exprezidenta Slobodana Miloševiča.

Čerstvo objavené "spisovateľské nadanie" predpokladaných profesionálnych zabijakov je spojené so špekuláciami o odvolaní osobitného prokurátora pre organizovaný zločin Jovana Prijiča, ktorý je okrem iného zodpovedný aj za proces v kauze Djindjič. Existujú indície, že na odvolaní majú mimoriadny záujem jednotlivé policajné štruktúry. Pozorovatelia v tejto súvislosti poukazujú na nedávny výrok popredného policajného funkcionára, podľa ktorého stojí obžaloba v prípade atentátu na premiéra na "sklenených nohách".

Spísané spomienky však môžu ohroziť aj život ich autorov, o čom sa presvedčila bývalá taxikárka z kosovskej Prištiny Svetlana Djordjevičová. Po tom, čo belehradský Fond pre ľudské práva v roku 2004 vydal jej "Správu očitého svedka o Kosove", život ženy, ktorá sa v roku 1999 presťahovala do juhosrbského mesta Vranje, sa premenil na peklo. Djordjevičová v knihe píše o zneužívaní a šikane, ktorej boli vystavení jej spoluobčania albánskeho pôvodu, začiatkom tohto roku utiekla na Západ.

Vlnu vydávania pamätí v októbri 2004 odštartoval bývalý politický líder bosnianskych Srbov, najžiadanejší haagsky obvinený, Radovan Karadžič. Jeho "Čudnú kroniku noci" v Belehrade vydal Karadžičov bývalý blízky spolupracovník.

Nedávno sa o slovo prihlásila aj Karadžičova nástupkyňa na poste bosnianskosrbského prezidenta Biljana Plavšičová (83). Pôvodným povolaním biologička, ktorá si po priznaní viny odpykáva trest za vojnové zločiny vo švédskom väzení, sa zaoberá ctižiadostivosťou a chamtivosťou bývalých popredných bosnianskosrbských politikov a už vyvolala búrlivé reakcie Karadžičových stúpencov.