BRUSEL - Členské štáty Európskej únie musia výrazne zvýšiť úsilie pri uskutočňovaní ekonomických reforiem, ak chcú zvýšiť hospodársky rast, produktivitu práce a tvorbu pracovných miest. V uplynulých rokoch bol dosiahnutý pokrok, ale ešte mnoho treba urobiť s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom zdravších verejných financií, aktívnejšej politiky v oblasti zamestnanosti, produktívnejších investícií vrátane oblasti vzdelávania, integrovanejších trhov, uviedla Európska komisia v dokumentoch, ktoré hodnotia plnenie jednotlivých ekonomických cieľov necelý týždeň pred zverejnením návrhu na prehodnotenie tzv. lisabonskej stratégie. Pomocou nej sa únia chcela stať do roku 2010 najvýkonnejšou svetovou ekonomikou založenou na znalostiach a predbehnúť USA. Na budúci týždeň sa podľa dostupných informácií vzdá ambície dosiahnuť svoj cieľ do roku 2010 a nebude ďalej otvorene súperiť s USA.
"Členské štáty musia presvedčivejšie nastúpiť na cestu ekonomických reforiem, ak chcú dosiahnuť svoje ambiciózne ciele v oblasti hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest," vyzval komisár pre hospodárske a menové otázky Joaquín Almunia.
Pozitívne komisia hodnotí prebiehajúce reformy na trhu práce, liberalizáciu energetických sietí, lepšie vynucovanie pravidiel hospodárskej súťaže, lepšie fungovanie vnútorného trhu, čo prispelo k lepšiemu podnikateľskému prostrediu. Na druhej strane je však len malý pokrok v prechode na znalostnú ekonomiku, integrácii trhu so službami a zlé výsledky rozpočtovej disciplíny. Chýba pokrok pri liberalizácii verejného obstarávania, nedostatočné sú investície do vedy a výskumu, do roku 2010 sa nepodarí dosiahnuť 70-percentnú zamestnanosť.
V hodnotení jednotlivých krajín komisia vyzdvihuje pokrok Belgicka, Dánska, Fínska, Írska, Holandska a Británie, výsledky ďalších starých krajín EÚ sú "zmiešané". Na hodnotenie nových štátov je podľa komisie priskoro, ale za "dobré príklady" označuje komisia Cyprus a Slovensko.
V rozpočtovej oblasti len 8 krajín dokázalo udržať rozpočet blízko vyrovnanej bilancie alebo prebytku, čo je dlhodobý cieľ EÚ, mnohé krajiny vykazujú deficit nad povolenou hranicou troch percent hrubého domáceho produktu.
Z dlhodobého hľadiska sú podľa komisie problematické verejné financie 14 krajín, medzi ktorými menuje aj Slovensko.
Dôležitá dôchodková reforma sa udiala na Slovensku a v Taliansku, ale ďalšie krajiny (Grécko) nerobia dostatočné opatrenia, aby zvládli bremeno starnúcej populácie, alebo sú len v začiatočnej etape (Česko).
(tasr)
