Staré hrče. Tak hovoria cestári posýpacím a pluhovacím autám. Niektoré posýpače sú staršie ako ich vodiči. Deň pluhujú a posýpajú, na ďalšie dva dni musia ísť do dielne. Keď sa starému posýpaciemu autu pokazí motorček na stieračoch, je odstavené. Na staré autá náhradné motorčeky nik nevyrába, musia ich opravovať.

Priemerný vek posýpačov vo firme Regionálne cesty Bratislava je 22 až 23 rokov. Sú zastaralé, nedávkujú presne materiál, nie sú spoľahlivé. "Niekedy tomu hovorím veteran car club, ale to je problém celého Slovenska, nielen okolia hlavného mesta," hovorí riaditeľ Regionálnych ciest Bratislava Dušan Štoffa.

Moderné posýpače môžu cestári sledovať cez satelit, nastaviť presnú gramáž. "Čo na tých starých nastavíme? Ako sypú, tak sypú. Dokážu urobiť len to, na čo boli dimenzované pred desaťročiami," hovorí Dušan Štoffa.

Nové špičkové auto na zimnú údržbu stojí od 7,5 milióna. Ak by v okolí Bratislavy chceli kúpiť aspoň po jednom modernom aute do okresov Malacky, Pezinok, Senec, stálo by to 22,5 milióna. Posýpanie soľou je stále drahšie. Jeden 40-kilometrový výjazd auta s posýpačom stojí okolo 25-tisíc korún.

Cesty prvej, druhej, tretej triedy udržiavajú samosprávne kraje, diaľnice a rýchlostné cesty Slovenská správa ciest. Juraj Fürst zo Slovenskej správy ciest hovorí, že jednotlivé strediská majú na starosti okolo 40 až 50 kilometrov: "Keď veľmi husto sneží, kým vodič odhŕňača prejde tridsať kilometrov, na druhom konci diaľnice je to už zasnežené. Na dokonalé čistenie by sme museli mať toľko mechanizmov, aby išli každých päť alebo desať minút, a to si neviem predstaviť." Všetko je limitované peniazmi.

(rf)