Mobilná telefónia je vec dramatická. Detektív Phil Marlowe by nevymyslel napínavejšie situácie. "Právé šoférujem auto, protiidúci mi blikajú, asi je tam za zákrutou kontrola, počúvaj, ak sa náhodou objavia policajti, tak odhadzujem telefón a končím, dobre?" vydesil ma nedávno kamarát. Uvedomil som si, že by sa mohol dostať do nepríjemnej situácie. Pred pár rokmi sme si volali výhradne z dôstojných miest, ako je kancelária, predsieň, alebo obývačka. Ako chlapec som síce raz telefonoval zo záchodu, ale to som si musel prirobiť predlžovaciu šnúru a mať pri výkone privreté dvere. Ale bola to recesia. V tejto, dnes už historickej dobe sa dalo mlčky predpokladať, že náš partner na druhej strane telefónnej linky sedí alebo stojí, že teda neciká, alebo nebehá po plánine s buzolou. To sa príchodom mobilov zmenilo. "Som práve v lese a za chvíľku mi asi vypadne signál," upozornil ma raz kamarát. Premýšľal som, prečo vlastne chodí v zime do lesa a dodnes mi to vŕta v hlave. Cestopis tých, ktorí dnes telefonujú, je veľmi pestrý. "Počuj som v studni a je tu blbý signál a nejako to tu smrdí, zavolaj neskôr," odbyl vlani na jeseň náš inštalatér svoju manželku, keď nám čistil studňu.
Na niektoré činnosti máme vyhradené miestnosti. Kde inde by sa napríklad trhali zuby, ak nie v ordinácii? Konzumácia jedla prebieha v jedálni, besedy v prednáškovej miestnosti, filmy sa sledujú v kine, v televízii, alebo na počítači, teda tam, kde je možné si sadnúť a dať si aspoň na kolená notebook. Telefonovanie z mobilov prestalo byť činnosťou, ktorá má svoj špecifický priestorový rámec. Poslanci rozprávajú do mobilov aj v parlamente a deti v škole píšu pod lavicou SMSky. Niekto telefonuje pri trhaní zubov, niekto pri konzumácii jedla a niekto v kine. Naviac tu sa mobil stal dôležitejší než obsah filmu. Čím je to? Sú snáď filmy horšie? Pred divadelným predstavením Električky do stanice Túžba musel jeden herec uprostred svojho vystúpenia zaimprovizovať mimo textu a požiadať pani v prvom rade, aby prestala telefonovať. Z Električky sa tým razom stal happening. Ja sám som mal nedávno konflikt v holičstve, pretože som pri strihaní volal synovi, kde nájde kľúče od bytu, keď príde zo školy. "Nehnevajte sa, ja som musel, on ide práve domov," ospravedlňujem sa pani holičke. Ospravedlnenie neprijala. "Pri strihaní sa netelefonuje," poučila ma rezolútne a ja som si povedal, že do tohto holičstva už nikdy nepôjdem.
Mobilné telefonovanie nás naozaj zavádza do netušených prostredí. "Kde si?" pýtam sa kamaráta na konci rozhovoru, keď už dialóg akosi drhol. "Vo Francúzku pri mori a tento hovor mi budeš platiť ty," oznámil mi sucho. Keby som to bol vedel, tak v živote s ním takto neklebetím. Alebo: "Ahoj, Lucka," hovorím kamarátke, keď zdvihne telefón. Kamarátka dýcha ako herečka v erotickom filme. "Prosím ťa, nie si v tej svojej banke?" pýtam sa. A dodávam opatrne: "Neruším ťa?" "Nie, som na zjazdovke na Zadově, práve idem dolu. Tak hovor, aspoň si oddýchnem."
Spomínam si, ako ešte pred piatimi rokmi tvrdili niektorí konzervatívci, že budú chodiť aj v ére mobilov do telefónnej búdky a hlavne, že nebudú telefonovať v chráme prírody. Búdky sú prázdne, pretože aj konzervatívci si kúpili mobily. Zmenil sa životný štýl, vznikol mobilný človek, ktorý môže volať odkiaľkoľvek. Do áut sa montuje hands-free s bluetooth, za ktorú už nie sú vôbec žiadne pokuty. Raz som videl telefonujúceho vodiča, ako kričí do mikrofónu v aute a rozhadzuje pritom rukami. "Pozri, babička, on si ten pán v tom aute spieva," hovorí chlapec na chodníku. "Asi je to operný spevák," odpovedala babička a pohladkala vnučka po hlave. Babičky dokážu byť dobré. Mobilný človek telefonuje v lese na hubách, v aute, v kine aj pri mori a je mu fajn. Telefonujem tiež. Len mám trochu strach, že sa začnú autá opravovať v predajniach nábytku, jesť budeme chodiť do kvetinárstva a spať vo výťahu.