Najrozšírenejšie elektronické médium - pre niekoho zbytočný požierač času, pre iných narkotikum, pre väčšinu zdroj informácií a (občas aj dobrej) zábavy - televízia prechádza evolúciou už od svojho vzniku.
Trochu histórie (a budúcnosti)
Prvé verejné vysielanie sa začalo v roku 1936 v Londýne a v tom istom roku boli vysielané aj Olympijské hry z Berlína, hoci experimentovať sa s vysielaním začalo v rôznych krajinách už o desaťročie skôr. Skutočná éra televízie však začala až po 2. svetovej vojne. V Československu sa s TV vysielaním začalo v roku 1953, o rok neskôr mali už USA farebné vysielanie v norme NTSC. My sme si na "farbu" museli počkať takmer jednu generáciu, prvé farebné vysielanie v Československu sa uskutočnilo 9. mája 1973 v systéme SECAM. Táto pôvodne francúzska televízna norma bola v televíznom vysielaní u nás po roku 1989 nahradená dokonalejším systémom PAL. Keďže väčšina vyrábaných prijímačov už bola dlhší čas viacnormová, nebol tento prechod dramatický. Technologický pokrok v oblasti TV v dvadsiatom storočí poznamenal vývoj stále väčších vákuových obrazoviek (CRT), ktoré postupne stratili zaoblenie predného panelu a čiastočne sa redukovala ich hĺbka. Rozvoj polovodičovej techniky a neskôr nástup integrovaných obvodov posunuli do histórie elektrónky a dočasne poklesla hmotnosť aj hĺbka televíznych prijímačov. Zväčšujúce sa uhlopriečky vákuových obrazoviek však túto výhodu čoskoro opäť zmazali.
Sen o plochej obrazovke, ktorú by bolo možné zavesiť na stenu ako obraz sa pokúšajú naplniť plazmové (PDP) a LCD obrazovky, špecifickým riešením sú televízne LCD projektory nachádzajúce si cestu dokonca aj do domácností a televízory so spätnou projekciou.
Vývoj fenoménu televízie však v posledných rokoch nebývalou mierou akceleruje a odohráva sa takpovediac na mnohých frontoch. Menia sa nielen televízne prijímače, hlavne ich zobrazovacie jednotky, ale zmeny sa týkajú aj šírenia televízneho signálu - digitálne pozemné vysielanie DVB-T je skutočnosťou vo všetkých vyspelých krajinách a tie majú stanovené aj časové horizonty, kedy bude tradičné analógové vysielanie ukončené. Niekde je to o pár rokov, na Slovensku až v r. 2015. Napríklad v USA stanovil FCC termín ukončenia analógového vysielania na koniec roka 2006, u nás v uvedenom roku komerčné digitálne vysielanie zrejme len začne, keďže zatiaľ vstúpilo len do fázy pilotného projektu. Ďalšou zmenou je nástup televízie s vysokým rozlíšením HDTV, populárny viac v Amerike a Japonsku ako v EU, ale aj tu sa rysuje veľmi rýchly vývoj. Od 14. októbra 2004 začala spoločnosť ProSiebenSat1 Production ako prvá v Európe vysielať vo vysokom rozlíšení HDTV (High Definition Television) zo satelitu Astra.
Digitálna TV v kvalite HDTV používa širokouhlý formát obrazu 16:9 a rozlíšenie 1280 x 720, alebo 1920 x 1080 (pixelov v riadku x riadkov). Pri čísle označujúcom počet riadkov sa naviac môžeme stretnúť s písmenom i (prekladané riadky), alebo p (progresívne riadkovanie). Dopyt po HDTV akiste ožije aj po nástupe HD DVD prehrávačov v tomto roku.
Noví hráči na trhu
Najradikálnejšie zmeny v televíznej kultúre však môžu paradoxne prísť z úplne nečakaných oblastí. Telekomunikační operátori poskytujúci širokopásmový prístup do internetu technológiami xDSL (ADSL, VDSL, ADSL2, ADSL2+) alebo prostredníctvom optického vlákna do domu (FTTH) nachádzajú nové možnosti v multimediálnom biznise. Karta sa tak obrátila a ponuka televíznych služieb je pre telekomunikačných operátorov satisfakciou za poskytovanie internetu operátormi káblovej televízie. Okrem klasickej ponuky niekoľkých desiatok televíznych programov však prináša dátová prípojka aj nové možnosti v podobe videa na vyžiadanie (Video on Demand, VoD). Namiesto pasívnej konzumácie televízneho vysielania prekladaného reklamou tak zákazník môže získať (platenú) službu v podobe obrovskej databázy filmov a relácií, akúsi virtuálnu videopožičovňu, z ktorej si môže vybrať program podľa vlastných preferencií a vo vhodnom čase. Podobnou službou je aj televízia na vyžiadanie (TVoD), v ktorej si zákazník môže sám definovať a meniť skladbu ponúkaných televíznych staníc. Ak ponuku služieb VoD a TVoD dávame do súvislosti s utešene rastúcim pokrytím
ADSL na Slovensku, netešme sa predčasne. Ani jeden telekomunikačný operátor a poskytovateľ internetového pripojenia u nás zatiaľ nezverejnil zámer podobné služby sprístupniť. Pri penetrácii ADSL menej ako 1% (38 000 prípojok na konci roku 2004) by to bola jednak ekonomická samovražda, jednak prístupové rýchlosti ST DSL sú zatiaľ na poskytovanie videoslužieb v požadovanej kvalite a v reálnom čase nedostatočné.
Pre prenos jedného TV kanálu so štandardným rozlíšením sa pri kompresii MPEG-2 vyžaduje rýchlosť 3 až 4 Mbit/s a pre HDTV až okolo 20 Mbit/s. Keďže slovenské ST DSL ponúka zatiaľ rýchlosti v rozsahu od 256 Kbit/s do 1,5 Mbit/s, káblovým televíznym operátorom konkurencia z tejto strany dočasne nehrozí. Nič ale netrvá večne, Slovak Telecom rýchlosti určite zvýši, minimálne ako reakciu na navýšenie rýchlosti káblového internetu od UPC, ktorý dnes ponúka download až 4096 kbit/s pre program chello professional. Ďalším svetielkom nádeje nielen pre telekomunikačných operátorov, ale pre všetky odvetvia multimediálneho biznisu je nástup nových kodekov MPEG-4 AVC (Advanced Video Coding) a H.264, tie totiž znížia nároky na potrebnú šírku pásma a objem dát zhruba na tretinu oproti MPEG-2. Videosignál v kvalite DVD s kompresiou H.264 vyžaduje napríklad prenosovú rýchlosť menej ako 1 Mbit/s. Alternatívny operátor Free Telecom vo Francúzsku už pripravuje službu HDTV cez ADSL2+ tiež s H.264, hovorí sa dokonca o využití MPEG-4 aj pre platené kanály digitálneho pozemného vysielania DVB-T.
Kompromisným riešením u nás by sa dočasne mohlo stať zriadenie multimediálneho portálu umožňujúceho stiahnuť si požadovaný film do počítača a ten potom sledovať off-line, ako to urobil v projekte Starzone Český Telekom. Slovak Telecom ale prezentoval svoj momentálny nezáujem stať sa poskytovateľom obsahu. Príležitosť teda čaká na iné subjekty, úspešnosť prípadného projektu je však podmienená penetráciou broadbandu.
Druhou skupinou nových hráčov v televíznom, či skôr multimediálnom ringu sú, alebo sa čoskoro stanú mobilní operátori. Pritom nemáme na mysli chabé pokusy, ktoré robia GSM operátori dnes na báze GPRS prenosu, prípadne posielaním videoklipov ako MMS. Nové možnosti prinesú siete 3G a pre ne určené telefóny s väčším a kvalitnejším displejom. Priamo pre mobilné siete 3G je definovaný organizáciou 3GPP subsystém IMS (IP Multimedia Subsystem), ktorý by mal integrovať dáta a hlas do mobilných technológií s infraštruktúrou na báze internetového protokolu (IP). Okrem iných služieb umožní videostreaming, sťahovanie videoklipov a videokonferencie. V mobilných sieťach sa už priamo uvažuje o kodeku MPEG-4.
Z iného súdka je digitálne vysielanie určené špeciálne pre mobilné telefóny DMB (Digital Mobile Broadcasting). V týchto dňoch jeho skúšobnú prevádzku v podobe troch televíznych a šiestich rozhlasových kanálov spustila juhokórejská spoločnosť TU Media. Ide o satelitné vysielanie televízie a rozhlasu navyše s možnosťou dátových prenosov. K dispozícii je zatiaľ jediný terminál s podporou DMB Samsung SCH-B100, ale do mája 2005, kedy má začať ostrá prevádzka budú dostupné viaceré modely od Samsungu a LG.
Výrobcovia mobilných telefónov sa pokúšajú urobiť z mobilného telefónu vreckový televízor už dlhšie (v roku 2003 priniesol Samsung CDMA telefón SCH-X820). Pokusy s analógovým televíznym prijímačom však výraznejší záujem u zákazníkov nepriniesli. Teraz pokračujú v snahe zabudovať do telefónu prijímač digitálnej televízie. Po skúsenostiach s FM rádiom v mobiloch, ktoré sa nestalo žiadnym veľkým magnetom (na rozdiel od fotoaparátov) však môžeme pochybovať, či mobilní operátori budú ochotní dotovať zvýšenú cenu telefónov kvôli funkcii, ktorá nebude mať pre nich žiadny význam. Fotoaparáty a mp3 prehrávače totiž dávajú operátorom šancu zarábať na prenose obsahu a podobne tomu bude aj pri IMS v sieťach 3G. Príjem rozhlasového alebo TV vysielania bude operátorov, alebo poskytovateľov obsahu motivovať len v prípade, ak ho bude možné spoplatniť, čo je aj prípad DMB. Úspech u zákazníkov preverí čas, každopádne marketingové plány kórejských priekopníkov sú ambiciózne, keď chcú do roku 2010 získať 5,6 milióna abonentov.
Súmrak vákuových obrazoviek?
Ako sme už spomínali, klasické CRT obrazovky s elektrónovým lúčom ("katódové trubice", cathode ray tube) síce poskytujú dokonalý obraz a majú omnoho vyššiu životnosť pri nižšej cene oproti plazmovým a LCD obrazovkám, nedokážu však s nimi súperiť pri stále sa zväčšujúcich uhlopriečkach. A aj v prípade bežne dostupných 70 až 80 cm uhlopriečkach dosahujú CRT televízory úctyhodnú hmotnosť a najmä hĺbku, ktorá vylučuje ich zabudovanie do bežnej kompozície nábytku. Súčasný cenový pokles televízorov s CRT obrazovkami dosahuje nevídaných rozmerov a spôsobuje ho rastúca popularita PDP a LCD obrazoviek v zahraničí. Napriek tomu sa zdá, že CRT obrazovky, mimochodom stále pokrývajúce väčšinu vyrobených televízorov, ešte nepovedali posledné slovo.
Samsung SDI Co, ktorý vyrába aj plazmové displeje predstavil koncom roku 2004 CRT televízor s 32 palcovou uhlopriečkou (cca 82 cm), ktorý je len 35 cm hlboký. Bežné televízory s takouto uhlopriečkou sú aspoň 58 cm hlboké. Skrátený rozmer CRT dosiahol výrobca zväčšením vychyľovacieho uhla elektrónového lúča až na 125 stupňov. Na prelome rokov 2006/2007 by mala byť dostupná aj technológia 20 cm hrubých CRT obrazoviek (pri rovnakej uhlopriečke 32"). Hrúbke plochých obrazoviek s technológiou LCD a PDP to síce konkurovať nemôže, ale je to podstatne menej ako 40 cm v prípade televízorov so spätnou projekciou.
Vzhľadom na obrovskú prevahu na trhu a viaceré priaznivé parametre vrátane životnosti si ešte televízorov, ale aj počítačových monitorov s vákuovou obrazovkou zrejme pár rokov užijeme.
Na druhej strane dopyt po plochých obrazovkách s obrovskými uhlopriečkami strmo stúpa a preferencie sa posúvajú u všetkých druhov obrazoviek. Kým v roku 2004 boli podľa analytickej spoločnosti iSuppli vo svete najžiadanejšie uhlopriečky v kategóriách od 70 do 90 cm (v prípade LCD ale až 66% predaných televízorov bolo s uhlopriečkou do 55 cm), v roku 2005 sa ťažisko záujmu zákazníkov presunie na rozmery 76 až 106 cm. Čoraz vyhľadávanejšie sú navyše televízory s obrazovkou s vysokým rozlíšením HDTV, aj keď programová ponuka je v Európe zatiaľ skromná.
Uvedené trendy boli dobre viditeľné na januárovej výstave Consumer Electronics Show v Las Vegas, kde všetci veľkí výrobcovia prezentovali nové modely televízorov. LG Electronics vyvolal nadšenie svojim novým PDP televízorom s uhlopriečkou 180 cm, ktorý by sa mal predávať za okrúhlu sumu 75 000 USD (2,2 milióna Sk). Samsung zas zasiahol do hry prototypom "plazmy" so 102 palcovou (260 cm) uhlopriečkou, ktorej dostupnosť a cena však zatiaľ nie je známa.
Popri astronomických cenách najväčších plochých obrazoviek by sme už čoskoro mali zaznamenať trend cenového poklesu u bežnejších rozmerov.
Ako uvádza iSuppli, priemerná cena PDP displejov by sa mala z minuloročnej úrovne 3342 USD znížiť o 23% v tomto roku a o ďalších 25% v roku 2006. Podobný vývoj zaznamenajú aj LCD obrazovky, keď sa
napr. priemerná cena televízora so 106 cm LCD obrazovkou zníži z 8000 amerických dolárov v roku 2004 na 1500 USD v r. 2008.
Predpokladaný vývoj na trhu plochých obrazoviek pretavili poprední výrobcovia do obrovských investícií pri výstavbe nových výrobných kapacít na LCD a PDP obrazovky. Panasonic, najväčší výrobca PDP televízorov, predpokladá, že víťazom na trhu technológií plochých obrazoviek sa stane plazma. V tomto roku vyrobí 150 000 PDP obrazoviek mesačne a v roku 2006 plánuje zvýšiť výrobu na 2 milióny kusov.
Opačné preferencie má Sharp, svetová jednotka vo výrobe LCD obrazoviek. Tradiční rivali Sony a Samsung investujú 1,8 miliardy USD ( 53 mld. Sk) do výstavby spoločného závodu na výrobu LCD obrazoviek v Južnej Kórei. Za rovnakým účelom vytvorili spoločný podnik aj holandský Philips s juhokórejským LG Electronic.
Mnohí výrobcovia sa však angažujú v oblasti viacerých technológií. Napríklad Samsung, ktorému s dvojtretinovým podielom patrí prvenstvo na trhu televízorov so spätnou projekciou DLP, sa angažuje aj vo výrobe PDP a LCD obrazoviek - v obidvoch prípadoch mu patrí za minulý rok 4. priečka a podobne je na tom aj Sony, Philips, LG a ďalší. Novým hráčom na trhu spotrebnej elektroniky je od minulého roku aj Hewlett-Packard, ktorý na výstave CES v Los Angeles predstavil hneď 17 modelov televízorov s plochou obrazovkou a digitálnych TV projektorov.
Nové technológie zatiaľ karty nezamiešajú
Okrem dnes bežne dostupných displejov sa objavujú aj prvé prototypy obrazoviek s technológiou OLED, ktorú zatiaľ poznáme z mobilných telefónov alebo SED (surface-conduction electron-emitter display), ktorú konzorcium firiem Toshiba a Canon plánuje postaviť ako alternatívu voči plazmovým obrazovkám. Ani jedna z týchto technológií však do diania na televíznom trhu v najbližších rokoch významne nezasiahne.
Ukazuje sa, že výrobcovia televízorov našli v zlepšovaní kvality obrazu novú trhovú príležitosť, zákazníkov totiž motivuje nahradiť svoje fungujúce a takmer nezničiteľné TV prijímače s klasickou CRT obrazovkou novými modelmi. Vývoj v nasledujúcich piatich rokoch bude poznačený razantným nástupom plochých obrazoviek a zároveň cenovým poklesom "menších" uhlopriečok PDP a LCD. Dúfajme, že sa čoskoro dočkáme aj digitálneho vysielania nielen zo satelitu a pribudne snáď aj programová ponuka v kvalite HDTV. A možno prekvapia aj telekomunikační operátori tým, že cez DSL sprístupnia "káblovú televíziu" väčšine obyvateľov Slovenska. n
