Nemecký módny návrhár Rudolph Moshammer bol zavraždený. Telo výstredného tvorcu, ktorý patril k popredným celebritám nemeckých spoločenských rubrík, našli v jeho luxusnej mníchovskej vile 14. januára. Bol uškrtený telefónnym káblom. Neodmysliteľnou súčasťou Moshammerovho imidžu bol malý psík Daisy.

Najvýstrednejší Mníchovčan je mŕtvy. Neprehliadnuteľný muž s natupírovanými čiernymi vlasmi, upravenými fúzikmi a naondulovaným psíkom Daisy odišiel z tohto sveta vo veľkom štýle. Módny návrhár Rudolph Moshammer sa pred týždňom so svetom rozlúčil presne tak, ako žil - v žiare televíznych kamier a za hystérie svojich priaznivcov. Spôsob, akým o život prišiel, z neho takmer s istotou spraví legendu. Všetko zlé bude zabudnuté.

Už dávno neprejavil Mníchov toľko smútku. Do ulíc vyšlo 15-tisíc ľudí, mnohí so slzami v očiach a kyticami kvetov v rukách. Už niekoľko hodín pred pohrebom lemovali trasu, po ktorej mal prejsť sprievod smútočných hostí. "Ďalší Mníchovčan je v nebi," hovorí smutne pán v stredných rokoch. Zástup miestami pripomína karnevalový sprievod. Niektorí fanúšikovia prišli oblečení podobne ako ich zavraždený idol - natupírované čierne parochne a fúziky, pestrofarebné výstredné obleky v štýle bavorského kráľa Ľudovíta II., ktorý bol Moshammerovou inšpiráciou.

V dave nie sú len miestni, obdivovatelia prišli z celého Nemecka. Ako predavačka z Kolína, ktorá si priniesla aj svojho psa Tapsiho, tiež yorkshirskeho teriéra, ako je Moshammerova Daisy. Výstredný módny návrhár sa stal miláčikom davu už dávno. Familiárne oslovenie Mosi preto nechýba ani v posledný deň. "Mosi - ticho hovoríme servus," stojí na plagáte, ktorý niekto vystrčil zo zástupu.

Fenomén Moshammer

Davy stoja aj na mníchovskej Maximilianstrasse, kde má medzi drahými butikmi svoj obchod aj nemecký módny cár. Za života tam predával veľmi drahé a výstredné obleky, kašmírové saká či nápadné kravaty. Používal zásadne najdrahšie materiály - kožu, kašmír, hodváb. Pred butikom, kde nakupoval kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger, spevák José Carreras či herec Richard Chamberlain, už niekoľko dní ľudia zapaľujú sviečky a ticho sa lúčia. Pred obchodom s talianskym názvom Carnaval de Venise ležia červené tulipány, biele ruže a klinčeky. Všetko kvety, ktoré mal Mosi rád.

Nelúčia sa len tisíce ľudí v uliciach mesta, ale aj milióny divákov pri televíznych obrazovkách.

Moshammer bol pre nich polobohom. Bohatý muž, ktorý vyrástol z chudobného chlapca a nikdy na svoju minulosť nezabudol. Jeho otec bol alkoholik a zomrel ako bezdomovec. Bohatý syn preto celý život rozdával ľuďom bez strechy nad hlavou darčeky, šaty i peniaze. Založil nadáciu Svetlo pre bezdomovcov a chystal sa im postaviť 60 bytov. Pomáhal aj alkoholikom, za čo dostal v roku 2000 vyznamenanie.

Súkromné nemecké televízne stanice RTL či Sat 1, ale aj spravodajské kanály n-tv či N24 v priamom prenose ukazujú mahagónovú rakvu zavraždeného návrhára, ako ju ukladajú do rodinného mauzólea. Moshammer bude ležať vedľa svojej matky Else, ktorá zomrela pred dvanástimi rokmi. Módny návrhár je aj naposledy oblečený podľa svojho nenapodobiteľného vkusu. Má čierny smoking s červenými pruhmi. Ako neskôr potvrdzuje šéf pohrebného ústavu Karl Denka, róbu si navrhol sám Moshammmer krátko pred smrťou. Za rakvou stojí jeho dlhoročný šofér a jeden z dedičov majetku (podľa denníka Bild spolupracovník bývalej východonemeckej tajnej služby Stasi). Na rukách má slávnu Daisy s čiernou stuhou na hlave. V okamihu, keď rakva klesá do hrobky, zaznie fanfára na lesných rohoch. "Keby si ten pohreb zrežíroval sám Rudi, nebol by to urobil lepšie," smeje sa cez slzy starší muž v dave. Médiá jednohlasne komentujú: je to najvýpravnejší pohreb od smrti bývalého bavorského predsedu vlády Franza Josefa Straussa.

Politici ticho závidia, cirkev je znechutená. Hovoria o "divadle, ktoré pripomína štátny pohreb".

Niekoľkohodinovú ceremóniu komentujú mnohé televízne stanice. Experti a autori stĺpčekov o spoločenskej smotánke špekulujú, kto zo slávnych na pohreb prišiel, a kto nie. Rozposlaných bolo 400 pozvánok, podľa polície prišlo asi 350 ľudí. Novinári si myslia, že mnohí sa báli ukázať na verejnosti a odpovedať na otázku, aký mali vzťah k výstrednému mužovi. Moshammerova homosexualita bola verejným tajomstvom, otvorene však o nej nehovoril ani on sám. Neodlučiteľný pár tvoril vo svojom živote len s matkou a tá už dávno zomrela.

Nielen bulvár, ale aj seriózne médiá rozoberajú fenomén Moshammer. "Pre médiá to bol ideálny prominent: vizuálne veľmi nápadný, od vlasov až po oblečenie, na rukách vždy so psíkom. Okrem oslňujúceho zjavu sa navyše angažoval v rôznych sociálnych projektoch, pomáhal bezdomovcom, čo ho robilo veľmi ľudským. A navyše tá vec s homosexualitou, okolo ktorej sa toľko pošuškávalo - to uspokojovalo potreby bulvárnych novinárov a ich čitateľov," hovorí v rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung Wolfgang Schweiger z mníchovského inštitútu pre komunikáciu a výskum médií. Schweiger nie je sám, kto si myslí, že sa zrodila nová legenda. Určite aj preto, že zomrel tak náhle a tak brutálne.

Uškrtený telefónnym káblom

Štrnásteho januára o deviatej ráno našiel Moshammerovo bezvládne telo jeho dlhoročný šofér vo vile v prominentnej štvrti Grünwald. Až neskôr sa dozvedel, čo sa v noci stalo. Moshammer niekoľko hodín predtým oslovil neďaleko mníchovskej hlavnej stanice mladého muža irackého pôvodu. Spoločne potom odišli do jeho vily. Za sexuálne služby mal 25-ročný Iračan sľúbených dvetisíc eur (asi 77-tisíc korún), ktoré mu však Moshammer neskôr odmietol vyplatiť. Došlo k hádke a Iračan Moshammera uškrtil telefónnym káblom. Podľa týždenníka Focus bol mladý muž na zabíjanie školený. Na boj zblízka ho vycvičili v jednom kurdskom tábore.

Polícia zadržala vraha už o deň neskôr. Usvedčili ho stopy DNA, ktoré našli vyšetrovatelia na mieste činu a porovnali ich so svojou databankou. Herisch Ali Abdullah, ktorého už v minulosti vyšetrovali pre ublíženie na zdraví a sexuálne delikty, sa po niekoľkohodinovom výsluchu k činu priznal.

Kto bol Moshammer

Už niekoľko hodín po zatknutí vraha striedajú pikantnosti o Moshammerovej smrti zaručené chýry o jeho živote. Vraj nebol až taký bohatý, všetky peniaze mal od mafie a viac než módou sa živil producírovaním pred televíznymi kamerami. Samozrejme, za honorár. V hystérii, ktorá po smrti módneho návrhára ovládla Mníchov, nie je jednoduché oddeliť plevy od zrna.

Hovoriť o Moshammerovom skutočnom živote nie je ľahké. On sám o súkromí hovoril málo a často si protirečil. Až v deň jeho smrti svet zistil, že nemá 59 rokov, ako rád tvrdil, ale 64. Isté je aspoň to, že sa vyučil za obchodníka a v 60. rokoch sa začal venovať móde. Dva roky strávil v jej centre - v Paríži. Preslávený butik na Maximilianstrasse otvoril v roku 1968 a zožal úspech. Vo svete módy si rýchlo urobil meno.

Len niekoľko Mníchovčanov dnes nájde odvahu hovoriť o miláčikovi Mosim v zlom. Napríklad jeho bývalá priateľka nenachádza pre televíziu RTL slov. "Čo je to za šialenstvo, toľko ľudí na pohrebe a toľko plačúcich mužov a žien pred jeho obchodom? Nerozumiem tomu. Je to fenomén."

Neveriacky krúti hlavou aj jeden z jeho bývalých zamestnancov. Ten si na Moshammera spomína ako na náladového šéfa, ktorý rád nadával a rád ľudí vyhadzoval z práce. Nemeckej televízii RTL ukázal svoju pracovnú zmluvu. Nemal v nej nárok ani na jediný deň dovolenky a, naopak, možnosť výpovede zo dňa na deň. Oslovený právny expert si najprv myslel, že číta pracovnú zmluvu nejakého rumunského robotníka.

A čo Daisy?

Módny cár zomrel, ale žiť bude ďalej. Na stránkach bulvárnych médií sa striedajú zaručené správy o jeho majetku a dedičoch. Najväčší podiel dostal jeho obchodný partner, 76-ročný milionár Walter Kässmeyer. Ten má teraz šesť týždňov, aby sa rozhodol, či dedičstvo prevezme a okrem iného znovu otvorí známy butik. Časť majetku zdedil Moshammerov dlhoročný šofér. Najviac však ľudí zaujíma osud malej Daisy, mimochodom dedičky návrhárovej vily. Podľa testamentu tam psík dožije, potom bude vila predaná a peniaze dostane charita.

Zdá sa, že všetky sympatie, ktoré dav choval voči Moshammerovi, sa teraz preniesli práve na Daisy. Yorkshirský psík, ktorý nechýba na žiadnej fotografii či televíznom zábere svojho zosnulého pána, sa stal okamžite miláčikom Mníchova.

Na tlačovej konferencii o Moshammerovom vrahovi museli policajti odpovedať na množstvo otázok o osude malej sučky a neskôr v telefóne vysvetľovať rozhorčeným Mníchovčanom, že je skutočne v poriadku a je o ňu dobre postarané. Spravodajské agentúry vydali dva dni po násilnej smrti návrhára o Daisy najmenej 84 článkov. Mnohé z nich citovali znepokojených psychológov, ktorí sa boja o duševný stav malého psíka, mimochodom jediného svedka vraždy. Mníchov má nový idol.

FOTO - ČTK/AP, TASR/AFP, REUTERS

Moshammer bol pre médiá ideálnou celebritou - nápadný, na rukách vždy so psíkom. Okrem toho sa angažoval v rôznych sociálnych projektoch a pomáhal bezdomovcom.

Pred Moshammerovým butikom na mníchovskej Maximilianstrasse, ktorý patril k najdrahším v Európe, ležia kytice kvetov a ľudia zapaľujú sviečky.

Už dávno neukázal Mníchov toľko smútku ako po Moshammerovej smrti. V deň pohrebu vyšli do mníchovských ulíc tisíce ľudí z celého Nemecka.