V utorok 1. februára by mali mať deti jednodňové polročné prázdniny, ale riaditelia základných škôl (ZŠ) sa rozhodli využiť možnosť presunúť prázdniny na piatok 4. februára. "V stredu 2. februára prebehne celoštátne testovanie znalostí žiakov 9. ročníka MONITOR. Po prázdninách žiaci zvyčajne prichádzajú menej koncentrovaní, a tak sme ich presunuli," povedal pre TASR riaditeľ ZŠ Bartolomeja Krpelca v Bardejove Ján Dráč.
Rovnaký postoj v súvislosti s MONITOROM, ktorý by sa v budúcnosti mal stať smerodajným ukazovateľom pri prijímaní na stredné školy (SŠ), potvrdili aj na ZŠ Karloveskej v Bratislave a ZŠ Moskovskej v Banskej Bystrici.
S odovzdávaním vysvedčení sa každoročne objavujú problémy s neprimeranými nárokmi rodičov na svoje deti, spojenými neraz aj s fyzickými trestami. Pred takouto formou trestov psychológovia varujú. Pochvala a povzbudenie sú pre školákov podľa psychologičky Evy Smikovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie nevyhnutné pre to, aby sa škola nestala pre dieťa i celú rodinu neprimeranou záťažou. Platí to podľa nej predovšetkým pre rodiny s prvákmi. Podľa Smikovej netreba zabúdať, že hra zostáva pre dieťa dominantnou činnosťou, preto mu ju netreba zakazovať alebo ho v nej obmedzovať. Upozornila, že bitka a neprimerané telesné či psychické tresty môžu zapríčiniť vážnu ujmu na zdraví dieťaťa a že trest a karhanie školáka iba demotivuje.
Rodičia by sa podľa Smikovej mali skôr ako začnú dieťa trestať, zamyslieť nad tým, či mu venujú dostatočnú pozornosť. Za neúspechom v škole sa môže skrývať aj hlbší problém. Známky sa podľa nej navyše preceňujú, pretože ich výpovedná hodnota nie vždy zodpovedá vedomostiam a schopnostiam dieťaťa.
K trestom za zlé známky na vysvedčení sa podľa prieskumov priznáva asi 30 percent detí. Strach a stres z trestu však môžu viesť u detí k hraničným reakciám ako je pokus o útek z domu či samovražda.
