Tel Aviv 30. januára (TASR) - Izraelský spisovateľ maďarského pôvodu Ephraim Kishon, ktorý v ostrej satire zachytil slabé stránky života v Izraeli, často sa však cítil byť doma nedoceneným, umrel v sobotu vo Švajčiarsku vo veku 80 rokov.
Podľa svojho syna Raphaela podľahol srdcovému infarktu, ktorý dostal v sobotu neskoro večer v sprche. Jeho telesné pozostatky prepravia do Izraela, pohreb sa má konať 2. februára v Tel Avive. Kishon po sebe zanecháva tretiu manželku Lisu a tri dospelé deti.
"Jeden z kultúrnych velikánov našej generácie skonal minulú noc," povedal izraelský premiér Ariel Šaron. "Vtipom, ostrosťou, pôvabom a kritikou nám Kishon ukazoval presné zrkadlo izraelskej spoločnosti - jej kladov, chýb, obáv, umenia a názorov," dodal na zasadnutí vlády.
Izraelský prezident Moše Kacav označil Kishona za jedného z najpoprednejších umelcov krajiny. "Nemyslím si, že by s ním niekto mohol súťažiť vo zaznamenávaní procesu integrácie (do izraelskej spoločnosti)," povedal Kacav v rozhlase.
Ephraim Kishon sa narodil 23. augusta 1924 v Budapešti ako Ferenc Hoffmann. Počas a po druhej svetovej vojne prežil pracovné tábory v Maďarsku, Nemecku a Rusku. O úniku pred smrťou počas holokaustu neskôr napísal: "Urobili chybu, nechali jedného satirika nažive."
V roku 1949 emigroval do Izraela, kde si zmenil meno a stal sa jedným z najznámejších autorov humorných, no ostrých prác. Okrem kníh písal divadelné hry a scenáre k filmom, ktorými si vyslúžil dve nominácie na Zlatý glóbus a dve na Oscara.
Vo vyše 50 knihách si zväčša bral za terč nepolitické, každodenné veci. Na celom svete ich preložili do 37 jazykov a predalo sa z nich 43 miliónov exemplárov, 32 miliónov len v Nemecku. V prvom románe Mein Kamm (Na ostrí hrebeňa) sa satiricky porátal s nacizmom a rasizmom, v knihe Nevďak svetom vládne zasa s komunizmom. V marci vychádza jeho posledné dielo Kishon für Österreicher (Kishon pre Rakúšanov).
S Izraelom, ktorý mu v roku 2002 udelil za celoživotné dielo najvyššie štátne vyznamenanie, mal Kishon podľa svojho syna rozpoltený vzťah. Jeho založenie pokladal za najväčší zázrak 20. storočia, no často mal pocit, že s ním nespravodlivo zaobchádzajú izraelskí kritici a intelektuáli.
"Je to krajina, kde nikto neočakáva zázraky, no každý ich považuje za samozrejmé," napísal kedysi Kishon o Izraeli. V krajine ho tiež často kritizovali, že trávi priveľa času v zahraničí, najmä v druhej domovine, ktorú našiel vo Švajčiarsku, hoci naďalej písal v hebrejčine a Izrael často navštevoval, uviedol Rafi Kishon.
Podľa jeho slov bol jeho otec potešený úspechom v Európe, predovšetkým v Nemecku, kde mu v roku 1993 udelili Spolkový kríž za zásluhy. "Povedal, že je to skvelý pocit, že deti mojich katov sú mojimi obdivovateľmi," dodal.
